Verejný príbeh

Mať aktivistickú dušu a fotografické oko je pre Bratislavčanku čoraz viac trestom ako požehnaním. Vychádzka po meste s fotoaparátom zaveseným na krku sa ľahko zmení na krížovú cestu.

11.03.2014 22:00
debata (1)

Samozrejme, ak vám pred očami nedefilujú hotely a nákupno-kancelárske centrá, z ktorých profituje niekoľko bohatých jednotlivcov, ale stromy pre ne vyťaté, budovy pre ne zbúrané a verejné priestory, pripravené o svoje poslanie: o dostupný pestrý život obyvateľov a návštevníkov mesta bez ohľadu na výšku ich konta, zato s ohľadom na ich psychické i fyzické zdravie.

Nadácia Ekopolis, ktorá sa venuje podpore verejných priestorov, sa na svojej stránke zamýšľa, čo vlastne verejné priestory sú. Podľa odborníkov „potrebuje kvalitný verejný priestor 10 a viac vecí, ktoré si ľudia môžu vybrať robiť a každé mesto potrebuje 10 a viac kvalitných verejných priestorov“. Páči sa mi myšlienka, že vytváranie verejného priestoru je proces zmeny miesta, kde sme sa nikdy nezastavili, na miesto, z ktorého sa nám nechce odísť.

Vybaviť si v Bratislave desať kvalitných verejných priestorov patrí, žiaľ, skôr do sféry science fiction. Hlavné mesto však určite nie je jediným mestom na Slovensku, ktorého verejné priestory doplácajú na politiku uprednostňovania moci súkromných peňazí pred všetkým ostatným. Ubúdajú miesta, akým bolo v minulosti bratislavské PKO alebo korzo, o ktorom sa s humorným zveličením hovorilo, že kto sa na ňom aspoň cez víkend neukázal, už určite nežije. Na druhej strane nové priestory, ktoré charakterizuje pozitívne slovné spojenie genius loci (duch miesta), akosi nevznikajú.

Výnimkou je súkromným investorom vybudované nábrežie Dunaja za Starým mostom smerom k novému Národnému divadlu. Ale práve toto miesto a konkrétny príbeh, ktoré zachytilo oko fotografky a duša aktivistky, svedčia v prospech udržania verejných priestorov vo vlastníctve a zodpovedajúcej opatere mesta a jeho obyvateľov.

V rámci vlaňajšieho dunajského festivalu sa na nábreží chystal výnimočný funkový koncert. Vstup voľný. Muž a žena, obaja skôr mladší ako starší, zjavne ľudia bez domova, sedeli na schodíkoch pred pódiom a pri víne, rovnako ako ostatní, čakali na svoju kapelu. Nikoho nerušili. Obďaleč postávala skupinka „papalášov“ a miestna ochranka… Ďalej to iste nemusím dorozprávať. Dvojica sa však nevzdala a koncert si užila vari najviac z nás všetkých. Podarilo sa im to iba preto, lebo tvrdohlavo ignorovali mužov z SBS, ktorí sa ich snažili spred pódia vystrnadiť. Slabšie povahy by to na ich mieste vzdali.

Poučenie z príbehu? Verejný priestor je a má zostať verejným aj preto, aby na príjemne strávený čas nebolo treba ani silnú povahu, ani oči slepé k devastácii prírodných či historických hodnôt, ani tučnú peňaženku. A aby bola Bratislava naozaj pre všetkých, ako to propaguje jej najväčšie podujatie v roku, nemali by mestskí konšeli verejné priestory ignorovať, ani ich len tak „naverímboha“ posúvať do súkromných rúk. Ani vtedy nie, keď ruka ruku umýva.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #verejné priestory