Takmer v rovnakom čase prišla z Prahy správa, že na Medzinárodný deň Rómov vztýčia pred sídlom českého prezidenta rómsku zástavu. Informáciu zo serveru Romea.cz zobrali viacerí vážne. O dôstojnosti sa hádam nežartuje v čase, keď to v Česku so spolupatričnosťou s Rómami vyzerá rovnako bledo ako u nás.
Deň Rómov sa bude v utorok pripomínať, no bez rómskej vlajky na Hradčanoch. Správa o osvietení českých politikov bol aprílový žart. Bratislavský hrad tiež sotva zozelenie a zmodrie a sotva sa na ňom objaví červené koleso. Na také vyvýšenie Rómov sa politici neodhodlajú. Nechcú podráždiť majoritné obyvateľstvo. To je už aj tak rozladené poznaním, že o Rómov sa štát stará viac ako o neho.
O rozšírení tejto domnienky svedčia jedovaté reakcie pod väčšinou článkov, v ktorých sa spomínajú Rómovia. Je jedno, či v dobrom, alebo v zlom. Valí sa z nich zlosť majority pre ich „bezprácne a nezaslúžené“ zvýhodňovanie. Ukrivdenie potvrdzujú aj výskumy verejnej mienky. A nielen mienky dospelých.
Výskum multikultúrnej výchovy a tolerancie, ktorý pred dvoma rokmi uskutočnil Ústav informácií a prognóz školstva, ukázal, že v domácnostiach viac než 40 percent žiakov sa o Rómoch často diskutuje a ich rodičia si myslia, že starostlivosť štátu o nich by sa mala využívať skôr v prospech ostatného obyvateľstva. Viac ako polovica opýtaných detí uviedla, že podľa ich rodičov by pre Rómov mali platiť prísnejšie zákony ako pre „domácich obyvateľov“.
Odkiaľ pramení silné ľudové povedomie o zvýhodnení najchudobnejších, ak náš sociálny systém bol a je „farboslepý“ a o nároku na dávky rozhoduje len absencia príjmu? Nepomýli sa, kto ukáže nahor. Sú to politici, kto kapitalizuje povery o zvýhodňovaní Rómov a ich neochote vytiahnuť sa z marazmu. Zodpovednosť však nenesú iba vytrvalci ako Ľudovít Kaník, ale aj politici, ktorí sa mlčky prizerajú a dovoľujú poverám a desom rásť. Politici, čo namiesto slušného bývania a lepších podmienok na vzdelávanie podporujú kúpu kamerových bezpečnostných systémov.
Nedôvera, pohŕdanie a tresty nedávajú silu meniť život k lepšiemu. To vedeli už osvietenci. Po stáročia sa tiež verilo, že osvietenie prichádza so vzdelaním. Dnes však vieme, že s vyšším vzdelaním prichádza najmä viac konformizmus s názormi, ktoré sa v spoločnosti pokladajú za správne.
Spomínaný výskum ukázal, že čím vzdelanejších rodičov žiaci mali, tým väčší odstup prejavovali voči rómskym vrstovníkom. To, že deti vysokoškolsky vzdelaných rodičov najväčšmi odmietali sedieť v lavici s rómskym spolužiakom, prezrádza, čo na Slovensku pokladáme za múdrosť doby. A tiež s akou múdrosťou vstupuje do života budúca elita.
Z nášho petržalského balkóna vidieť dobre Bratislavský hrad. Potrvá zrejme desaťročia, kým ôsmeho apríla na chvíľu zasvieti zeleno a modro a objaví sa na ňom červené koleso. Kým sa v našich hlavách rozjasní.