Karneval pokračuje

01.05.2014 22:00

Personalizácia volieb do Európskeho parlamentu formou osobných súbojov „top kandidátov“ politických skupín nie je zlý nápad.

Občania totiž nechodia k urnám z nudy alebo občianskej povinnosti. Ale preto, že chcú prispieť k výhre či porážke nejakej politickej strany. A stranu dnes reprezentuje najmä jej líder.

Mimo nie je ani politizácia fungovania Európskej komisie. Možnosti napredovania integrácie ako technokratického projektu elít sa zrejme vyčerpali. Ak sa má „Európa priblížiť občanom“, musia dostať šancu rozhodovať o jej politickom napredovaní. O tom, kto bude vykonávať moc a v mene akých cieľov. Európsku komisiu síce ťažko porovnávať s národnou exekutívou, má však k nej najbližšie.

Problémy sú inde. Po prvé, hoci sa európske politické skupiny usilujú vystupovať ako strany, zďaleka nimi nie sú. Sú vnútorne rôznorodé, názory ich členov – národných strán i na zásadné otázky integrácie sa líšia. Vybraní volební lídri tak môžu ťažko tvrdiť, že reprezentujú názor celej svojej skupiny.

Ťažko si predstaviť, ako sulíkovci s nadšením propagujú federalistického šéfa svojej politickej rodiny Guy Verhofstadta. Britským labouristom sa zase nepáči „ich“ líder Martin Schultz z SPD. Ak má zastupiteľská demokracia na európskej úrovni fungovať, bude potrebovať názorovo koherentnejšie strany. Pokiaľ však eurovoľby prebiehajú ako 28 paralelných národných volieb, tlak na približovanie pozícií k základným otázkam v rámci politických skupín nie je veľký.

Pripustime na chvíľu možnosť, že sa zástupcovia členských krajín dajú presvedčiť a za predsedu komisie vymenujú lídra skupiny, ktorá bude mať najviac mandátov. Vládu však netvorí len premiér, ale aj ministri. Hoci má predseda komisie dôležité slovo pri formovaní politickej agendy, v jednotlivých oblastiach rozhodovania (energetika, rozširovanie EÚ, poľnohospodárstvo…) sú dôležití komisári. Ich vymenovanie je, opäť, v rukách členských krajín.

Stále platí pravidlo: jedna krajina jeden komisár. Žiaľ, tak to ešte chvíľu bude. Hoci vláda každého štátu vyberá kandidáta na komisára „v spolupráci“ s predsedom komisie a musí prihliadať na jeho „zvoliteľnosť“ v europarlamente, je to stále predovšetkým jej rozhodnutie.

Hypotetickému politickému predsedovi komisie sa tak pravdepodobne stane, že bude na čele kolégia zloženého z bývalých národných politikov, diplomatov, úradníkov či ľudí zvonka, s rôznorodou politickou minulosťou, ktoré nebude zďaleka kopírovať stranícke rozloženie europarlamentu. Komisia teda určite nebude fungovať ako exekutíva presadzujúca politický program, ktorý jej občania odobrili vo voľbách, ako vláda, ktorá sa musí snažiť o udržanie väčšinovej podpory v parlamente.

Nedajme sa zmiasť prehnanými očakávaniami. Bolo by pekné, ak by EÚ fungovala ako federálna, zastupiteľská demokracia. Lenže ňou nie je. Ak chceme, aby sa ňou stala, napríklad na posilnenie legitimity, účinnejšiu demokratickú kontrolu výkonu moci – nestačia televízne duely „lídrov európskych kandidátok“. Potrebujeme hlboké inštitucionálne reformy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #eurovoľby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku