Tragické úmrtie Ivety Bartošovej už neforsíruje len bulvár, podrobnosti okolo jej úmrtia, rodinného života či zdravia prináša dennodenne aj verejnoprávna televízia, seriózne noviny a všetky časopisy.
Takto by to teda mohlo pokračovať podľa scenára, ktorý píše bulvár aj niektorí prívrženci populárnej speváčky: S Rychtářom najlepšie pod vlak! Aby sme si nešpinili ruky, sotiť by ho tam mohol Ivetin ochranca Macura. Ale dojímavý príbeh by sa tak rýchlo skončiť nemusel.
Predsa len, ide leto, prejdú voľby a do plaviek chudneme od Vianoc. Teda, Macura by sa potom mohol chodiť prechádzať najlepšie na nábrežie Vltavy alebo popri železničnej trati s policajným kordónom, predsa len, aby si niečo nevykonal, spínať ruky a roniť slzy, občas sa myknúť, akože už mal na mále… Zavše by ho podopieral Talian Domenico, inokedy by šiel sám. Na ušiach by mal slúchadlá a počúval by Ivetku.
Namiesto niektorého večerného programu by mohli vysielať nový seriál, akési krátke správy zo života speváčky aj dokumenty zahŕňajúce jej posledné dni, kde plače. Tie navrhujem odvysielať opakovane a spomalene. Dokument by sa mohol skončiť vždy rovnako, spomaleným záberom skoku pod vlak. Cez leto by sa mohol podeň hodiť sám Macura z nešťastnej lásky. Domenicovi by adresoval list na rozlúčku, ten by ho pohnutým hlasom s talianskym prízvukom zopárkrát prečítal na kameru. Preskúmať by ho mohli viacerí grafológovia…
Navrhujem namontovať kameru do detskej izby Arturovi Štaidlovi a staršiemu Štaidlovi aj do spálne. Všetko chceme vidieť! Či pán Štaidl spáva pokojne, či Ivetin syn môže jesť a či mu šmakuje. Domenico spolu s matkou aj pánom Pomeje by sa mohli prehrabávať v šatníku a hovoriť, v ktorých šatách bola Iveta šťastná a prečo.
Ozaj, numerológ by mohol vypočítať, koľko krokov mala Iveta zo spálne na wécé, odtiaľ do kuchyne a z kuchyne pred telku, určite sú v tých číslach nejaké osudové znamenia. Ani Saavedru liečiteľa nenechávať bokom, tomu by som prišila tiež štipku zodpovednosti za to, čo sa stalo, je liečiteľ, musel vedieť, čo sa Ivete stane dopredu. A pána Novotného posadiť rovno za mreže. Z domu urobiť múzeum, vystaviť urnu s popolom a davy pútnikov by denne prúdili k pietnemu miestu. Krížová cesta by sa končila pri trati, kde navrhujem postaviť božiu muku.
Teraz národ slovenský i český čaká na pohreb. Zatiaľ sa nevie, či bude speváčka pochovaná s pompou na lafete, alebo v súkromí, bez médií. Určite však treba zorganizovať nejakú demonštráciu, pochod, smútočné zhromaždenie a vysielať ho najlepšie v priamom prenose. Ak bude pohreb súkromný, odtajniť všetko utajené, alebo po pohrebe odvysielať dáke otvorené spovede zúčastnených, zverejniť všetky tajné aj netajné dokumenty, ale najmä tie otvorené spovede. Tie ma národ bulváruchtivý rád. A srdiečka, slzy, niečo škaredé, tajné a vôbec, ukázať mŕtvu Ivetu v detailoch alebo po častiach, nech vieme, nech všetci vieme…