V kampani operovali s kritikou únie tri subjekty – SaS, Nova-KDS-OKS a OĽaNO. Každý z nich špekuluje so spoluprácou s jednou z euroskeptických skupín v EP. Komu sa podarí strhnúť na seba úlohu hlavného slovenského eurokritika? Nie že by to bolo dôležité z hľadiska európskej politiky. Tri mandáty, ktorými spolu v europarlamente operujú, asi základmi „bruselského kolosa“ neotrasú. Môže to však byť dôležité z hľadiska národnej politiky.
Vychádzajme z predpokladu, že únii sa v najbližšom čase nepodarí vyhrabať z ekonomického a politického marazmu (nič tomu nenasvedčuje). Eurokritické či euroskeptické postoje tak ešte chvíľu budú populárne. Slovensko síce nie je Británia, a žiaden z nádejných hlavných slovenských eurokritikov nie je politikom formátu Nigela Faragea, no pár percent priniesť môžu. Každý bodík sa zíde. Najmä v situácii, keď sa na stredo-pravej strane spektra tiesni šesť politických subjektov (resp. štyri a pol, ak odčítame SMK a čiastočne Most-Híd). V podobných voličských vodách lovia matovičovci. Rado Procházka zasa stavia vlastný subjekt. Hoci nie je jedno, či je kritika integrácie formulovaná z pozícií ekonomického liberalizmu, alebo kultúrneho konzervativizmu, v extrémne zjednodušujúcom priestore masmediálnej komunikácie to môže byť nuansa.
Najlepšiu štartovaciu pozíciu má Sulík. Okrem toho, v Európskom parlamente bude sedieť osobne. To so sebou nesie riziká (dokáže riadiť stranu „na diaľku“?), ale aj výhodu mediálneho priestoru. Prekážkou však môže byť členstvo v liberálnej ALDE. Hoci nie všetci európski liberáli sú federalistami, ako Guy Verhofstadt, nad Sulíkovým predvolebným kabaretom na tému „gréckych pôžičiek“ by asi riadne otvárali oči. Možno aj preto sa špekuluje o prestupe SaS do euroskeptickej skupiny ECR, ktorej jadro tvoria britskí konzervatívci.
Tam sa však už hlási Nova. Nie že by v tom bol zásadný problém. U ľudovcov dnes sedia štyri slovenské strany, a SMK sa s Most-Híd asi tiež nemá veľmi v láske. Väčším problémom by mohlo byť spolužitie s inými členmi ECR, najmä arcikonzervatívcami (a určite nie ekonomickými liberálmi) z poľskej strany Právo a spravodlivosť. S tými si zas ľahšie porozumie ďalšia voľná ryba v eurorybníku – Branislav Škripek z OĽaNO. O neho sa však vraj uchádza aj ďalšia euroskeptická skupina, EFD, ktorej hlavnou hviezdou je líder UKIP Nigel Farage. V EFD však nájdete skôr nacionalistov ako extrémne konzervatívnych kresťanov. A Farageove výpady proti záplave lacnej pracovnej sily z „nových členských krajín“, sa asi nikomu zo strednej a východnej Európy nepočúvajú dobre (hoci Jaroslav Paška z SNS to posledných päť rokov očividne vydržal).
Súťaž o post hlavného slovenského eurokritika môže byť ešte zaujímavá. A hlavní kandidáti si budú hľadať prekvapujúcich zahraničných spojencov. Krížom cez ideologické spektrum, s malým ohľadom na ekonomický program. Musia predsa povaliť bruselského Molocha.