Keby teda išlo iba o to, do školy by bolo možné nastúpiť úplne pohodlne už posledný júlový týždeň.
Väčšinu spoluobčanov potešila správa, že v školách bude chýbať iba 25 percent učebníc. Je to vraj veľký pokrok oproti vlaňajšku, v ktorom ich chýbalo až 40,6 percenta. Čo, keď sa to tak vezme, vlastne nie je ani polovica. Okrem toho vraj učebnice budú tento rok chýbať oveľa rovnomernejšie, ba niektoré deti, teda žiaci v určitých ročníkoch, ich budú mať niekedy aj 95 percent. Je potešiteľné, že aspoň niektorí budú môcť saturovať svoj neutíchajúci hlad po vedomostiach takmer úplne.
Dá sa teda predpokladať, že pri tomto tempe bude o dva roky dostatok kníh pre všetkých a že slovenské deti už o dva roky nebudú zaostávať za svojimi rovesníkmi z iných národov ani v čítaní, ani v počítaní.
Zostáva nepopierateľnou pravdou, že učebnice chýbajú iba nepatrnej časti obyvateľstva, naopak, je vždy viac tých, ktorým vôbec nechýbajú. Pokojne sedia na radniciach, ba rôzne ezoterické myšlienky šíria aj priamo v parlamente. Nezriedka dokonca vzbudzujú oprávnený dojem, že stretnutie s učebnicami, ak k nemu vôbec niekedy došlo, na nich nezanechalo takmer nijaké stopy.
Je zrejmé, že tento neprirodzený vývoj v oblasti učebných textov, ku ktorému naša spoločnosť akýmsi pomerne pozvoľným tempom smeruje, hrá v danej situácii predovšetkým v neprospech učiteľov. Argumentáciu niektorých politikov, že deťom netreba až tak veľa učiteľov či škôl, totiž ich pomyselný dostatok iba prehĺbi a posilní.
Naopak, s pribúdajúcimi knihami sa začínajú pomaly vytrácať bodré argumenty v prospech lepších, teda internetových vedomostí. Voči nim škola vždy vystupovala ako rušivý moment, lebo odtŕhať moderné dieťa na pol dňa od počítača je dnes už neklamným znakom krkavčích rodičov, ktorých vraj škola v tomto smere úspešne zastupuje.
Inou otázkou, ktorá vystupuje do popredia, je zdravie. Jedným zo základných argumentov proti učebniciam donedávna bolo, že školské tašky plné učebníc iba deformujú deťom chrbtice. V prospech nášho školstva možno teda dodatočne vysloviť uspokojivý a pochvalný záver, že mnohé ročníky na našich školách boli ešte v nedávnej minulosti v tomto zmysle deformované iba v celkom minimálnej miere. No v úsilí o zdravie našich ratolestí spoločnosť ešte stále – teda aspoň z jednej štvrtiny – nerezignuje.
Vyplýva to vraj aj z vyjadrenia príslušných školských orgánov: „Dosiahnuť stopercentný stav je podľa Petra Pellegriniho nemožné, keďže niektoré učebnice ešte nie sú ani napísané či vytlačené.“ No môžeme sa popri tom už aj dozvedieť príčinu: „…proces pri zabezpečení učebníc v niektorých častiach mešká, lebo to podcenili a zanedbali úradníci ministerstva.“ Človeka vždy zarazí, keď sa v dnešnej dobe stretne s toľkou úprimnosťou.