Nerovný svet

07.09.2014 22:00

V posledných prieskumoch šéfovia amerických podnikov ako jeden z najdôležitejších problémov súčasnosti uvádzajú sociálnu nerovnosť.

Pritom ešte nedávno vládol jasný konsenzus: nerovností sa netreba báť. Naopak, ak sa darí vrchným percentám, bohatstvo pretečie aj k chudobnejším, to je princíp „trickle-down economics“.

Americký ekonóm John Kenneth Galbraith to kedysi nazval výstižnejšie – teória ovsa a vrabcov. Ak nakŕmite kone, po istom čase sa niečo z obroku dostane aj k vtákom. Čo vlastne na nerovnostiach prekáža? Po prvé, rastie napätie medzi triedami. A teda nebezpečenstvo násilných akcií, štrajkov. Vytvárajú sa paralelné mocenské väzby a rozpadá sa demokratická fikcia.

Po druhé, stagnujúce príjmy ohrozujú hospodársky rast. Povojnový rozvoj spočíval na istote dopytu. Sústavne rástli mzdy, ktoré tento dopyt predstavovali. Podniky tak pri pohľade do budúcnosti s istotou investovali, vďaka investíciám sa rozvíjali inovácie, ktoré opäť zvyšovali produktivitu a rast.

Sociálny zmier a rast navyše spolu súvisia. Aj vysoké nerovnosti možno znášať s poukazom na rast. Dnes ste chudobní, no vďaka rastu sa aj k vám čoskoro dostane nový tovar. Vďaka rastu sa vytvárajú pracovné príležitosti. Tie vám, aspoň teoreticky, umožňujú prekonať hranice vášho spoločenského postavenia.

Nerovnosti môžu mať aj jemnejšie dôsledky. Vytvárajú akési pseudofeudálne štruktúry. Niekedy sa nad tým zamýšľam aj z osobného pohľadu. Kto z mojich známych sa má materiálne najlepšie? Tí, čo sa venujú potrebám superboháčov. Pracujú pre nich ako PR manažéri či osobní bankári v Londýne alebo v Moskve.

Je to smutný pohľad. Kedysi pomerne inteligentní ľudia po rokoch života, v ktorom stále len niečo vybavujú, rozumovo atrofujú. Nie sú schopní chápať komplexnejšie problémy, vyriešiť zložitejšiu situáciu. No na rozdiel od tých, čo sa venujú napríklad vede, vedú materiálne naozaj pohodlný život.

Na tento problém sa dá pozrieť aj širšie. Veľkú časť absolventov elitných univerzít dnes absorbuje svet financií. Ten z 99 percent neobývajú charizmatickí vodcovia s apetítom pre riziko ako Gordon Gekko z filmu Wall Street. Naopak, ako približuje napríklad Kevin Roose v knihe Mladé peniaze, do bánk idú absolventi s nízkou sebaistotou. Filmoví búrliváci napumpovaní testosterónom a tvorivosťou sú v menšine.

Títo zamestnanci by mohli skôr pracovať na vývoji nových materiálov, mechanizmov či výrobných postupov. Niektorí autori dokonca špekulujú, že za slabý rozvoj inovácií v súčasnom svete môže práve vysávanie analytických mozgov finančným sektorom. Vec bude asi zložitejšia, no aspoň niečo na tom bude.

Zaujímavé je, že diskusie o sociálnych nerovnostiach či hospodárskej nerovnováhe spôsobenej rozmachom finančného sektora na úkor iných sektorov nesprevádzajú nijaké radikálne intelektuálne hnutia. Študentské protesty konca šesťdesiatych rokov a recesia sedemdesiatych rokov vyprovokovali viac mnohorozmernej kritiky kapitalizmu ako dnešok. Hádam naozaj žijeme na konci dejín.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ekonomika #USA
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku