Túto múdrosť možno objaviť pri čítaní Bitúnku číslo 5 od Kurta Vonneguta, ako modlitbu Františka z Assisi a určite aj v spisoch slávnych rabínov a učencov. Nech je z akéhokoľvek prameňa, mentori ju odovzdávajú žiakom búrlivákom ako želanie rozumom nastoľovanej rovnováhy odvahy a zmierenia.
Šéfovia a politickí novoroční gratulanti nám túto schopnosť sotva zaželajú. Od nich by to znelo výsmešne. Vo sviatok sa nepatrí hovoriť, že naša možnosť ovplyvniť svet, ktorý reprezentujú, má presne vymedzené hranice. Ani odhaľovať tajomstvo, že sami nemajú veci pod kontrolou.
Podobné je to so želaním, ktoré pred štvrťstoročím pretvoril na oznam naplneného proroctva prezident Václav Havel. Politicky je už nepoužiteľné. Podobné je aj tým, že má viacero otcov. Havlovo novoročné oznámenie „Tvá vláda, lide, se k tobě navrátila!“ znie ako replika k slovám piesne Marty Kubišovej, ktorá sa desaťročia mohla počúvať iba v súkromí. Známe slová však textár Petr Rada prevzal z Komenského exulantského spisu. V jeho úvode učiteľ národov oslovoval domov, ktorý musel opustiť, keď dúfal, že raz „vláda věcí tvých k tobě se zase navrátí, ó lide český“. Do Havlovho prejavu však mohli doputovať aj cez ďalšiu impozantnú okľuku. Citoval ich prezident T.¤G.¤Masaryk v prvom prejave pred parlamentom slobodného Československa.
Slávny putujúci citát dal novým časom punc novej slobodnej epochy. V konštatačnej forme dnes znie ako hrubá irónia. Máme košatý systém územných samospráv, no autentická samosprávnosť prežíva málokde. Z ekonomického života, ba dokonca aj z družstevníctva už bola dávno vypudená ako škodca prosperity. Ako-tak prežíva v akademickej sfére, ale aj u nás sa obchádzala, zavrhovala a takmer ju vyvlastnili.
Trvalo nám vyše roka, kým sme sa zhodli na tom, že samosprávnosť je viac ako politická priazeň a že bez možnosti kolektívne premýšľať a hľadať organizačné optimum budú podmienky pre vedeckú prácu len zlé alebo horšie. Na prahu nového roku sa zdá, že princíp samosprávnosti budú brať vážne aj tí, čo majú moc zasahovať do právneho rámca akadémie vied.
Je to tak preto, lebo my sami sme princíp samosprávnosti začali brať vážne a dôsledne. Aj keď si určite nemálo ľudí myslí, že na slová politikov, a to ani na tie autorizované, sa netreba spoliehať.
Neveriť uznaniam samosprávnosti vysloveným pred desiatkami svedkov znamená neveriť, že niečo máme v rukách a môžeme to zmeniť a zlepšiť. Že je možnosť ukázať verejnosti na našom príklade, že myšlienka samosprávy žije. A že vôľa spoločenstva sa dá prejavovať aj zlepšovaním rozumnosti a dôstojnosti kolektívneho rozhodovania. Nielen organizovaním plebiscitov, ktoré môžu niekomu ublížiť.