Palica na základný výskum

07.04.2015 15:00

Na akčný plán k Stratégii výskumu a inovácií a inteligentnej špecializácie sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní vzniesla smršť pripomienok. Prišlo ich takmer štyristo, z toho viac než polovica zásadných.

Nečudujme sa. Akčný plán sa viaže k Stratégii (známej ako RIS3), ktorá má usmerňovať čerpanie veľkého finančného balíka pre oblasť výskumu a vývoja. Kým v Čechách sa trápili so štrnástimi partnerstvami medzi regionálnou samosprávou, univerzitami, podnikateľmi a občianskou spoločnosťou, Slovensko sa s jej prípravou poponáhľalo. Tvorcovia Stratégie sa totiž rozhodli pre centralizáciu podpory inteligentnej a inovačnej ekonomiky. Z inteligentnej špecializácie urobili všadeprítomný princíp s tým, že na vymedzené prioritné oblasti sa má zacieliť väčšina zdrojov na výskum a vývoj.

Za centralizmom riadenia vedy, ktorý presadzuje akčný plán (a ako ukázalo pripomienkové konanie, ešte horlivejšie podnikateľské zväzy), je efekt prázdnej misky, ku ktorej možno prirovnať domáce zdroje na výskum a vývoj. Nad takmer prázdnou miskou treba bdieť a bedlivo vyberať tých, ktorí si z nej budú môcť brať.

Inteligentná špecializácia sa zjavne stala zámienkou na odháňanie "necieleného“, všeobecného výskumu – teda výskumu, ktorý sa robí najmä na vysokých školách a v akadémii. Zamestnávatelia už dlhšie kritizujú výdavky na výskum, ktorý nie je usmernený ekonomickými potrebami. Ich opakované výpady voči skupinám povolaní či vedným disciplínam upevňujú dojem, že práve onen necielený, základný výskum uskutočňovaný v príliš početných „fragmentovaných“ disciplínach je zodpovedný za inovačnú chudorľavosť našej ekonomiky.

Obviňovaním akademického výskumu úspešne prehlušujú fakty, ktoré uvádza aj RIS3. Podľa nich u nás klesli výdavky na vedu a výskum z 3,88 % HDP v roku 1989 na 0,68 % HDP v roku 2011. Tento pokles spôsobil najmä radikálny úpadok podnikového financovania výskumu a vývoja. Po jeho utlmení sa zdroje na základný výskum stali napriek chudorľavosti dominantné. Táto nezámerná dominantnosť tak kole oči najmä tým, ktorí sa o úbytok firemných investícií do výskumu pričinili.

O čo menej súkromná sféra investuje do vedy, o to viac kričí, že verejné zdroje na výskum musia byť centrálne kontrolované a podriadené vytýčeným ekonomickým prioritám. Túto požiadavku v pripomienkovom konaní k akčnému plánu presadzuje razantne a harmonicky – vďaka metóde kopíruj a prilep – RÚZ-ka, AZZZ, Klub 500 a Slovenská obchodná a priemyselná komora. Žiadajú „fyzicky zlúčiť“ všetky grantové schémy a agentúry pod jednu centrálne kontrolovanú strechu, obmedziť financovanie vedy „pre vedu samotnú“, eliminovať výskumné „duplicity“ a utlmiť výskumné oblasti, ktoré nemajú hospodársky efekt.

V pripomienkovom konaní zazneli aj hlasy, ktoré varujú pred negatívami tohto centralizmu. Pravdepodobne ich však prevalcuje chór zamestnávateľských organizácií, podporený aj splnomocnencom vlády pre výskum a vývoj. Za touto podporou je, zdá sa, aj amnézia elementárnej skúsenosti vedca, že bez dostatočnej slobody bádania tvorivosť a invencia rýchlo krpatejú.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výskum #inovácie #stratégia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
71,99
Flower box vintage kocka "L" červené ruže

Flower box vintage kocka "L" červené ruže

29,99
Sweet červené ruže s gypsophilou

Sweet červené ruže s gypsophilou

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk