Najväčšia návšteva na svete

04.06.2015 14:00

Pozvánka na jarný bratislavský Urban Market ma nadchla. Ide sa! Nie, nie pre zdravý eko-bio-hipsterský duch trhu. Moju pozornosť pritiahol priestor, v ktorom organizátori akciu naplánovali. Dom, ktorý roky obdivujem zvonku, pociťujúc nesmiernu ľútosť nad jeho úpadkom.

Mnohí ho poznáme najmä kvôli Anjelom. Kultovú kaviareň, v ktorej pre mňa ostalo nezabudnuteľným najmä jedlo s originálnym názvom Trivodky (ak si názov po tých vodkách dobre pamätám), pred desiatimi rokmi zavreli.

Neorenesančný bytový dom z druhej polovice 19. storočia s nádhernou charakteristickou fasádou a nápaditým kruhovým dvorom slávnej stavebnej firmy Gratzl a Kittler, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v Taliansku a v ktorom sa Urban Market počas uplynulého víkendu usídlil, však neopustila len kaviareň. A tu je kameň úrazu. Ten, o ktorý som sa potkla aj ja. Žiaľ, až ex post.

O dôvodoch ukončenia prevádzky kaviarne kolovalo množstvo dohadov. Faktom je, že jedného dňa z Laurinskej ulice skutočne zmizla. Časom dom postupne opúšťali aj ľudia z horných poschodí. Museli. Budova bola schátraná a nebezpečná, takže to bolo v poriadku. Vraj. To, že ju nik nepovažoval za nebezpečnú pre návštevníkov Urban Marketu, ma po toľkých rokoch ani netrklo.

Mať možnosť poprechádzať sa týmto výnimočným priestorom s patinou dôb minulých je pre prešporskú dušu, ako som ja, niečo ako Vianoce. Krásnym a zdravým trendy „serepetičkám“ z trhu som nevenovala ani pohľad. Jediné, čo som vnímala, bol ten dom. Hovorila som si konečne. Konečne si ho môžem obzrieť, na vlastnej koži precítiť a vychutnať si jeho atmosféru.

Na druhý deň som precitla. Oči mi bolestivo otvorila jedna z obyvateliek domu, žena, ktorá spolu s predchádzajúcimi generáciami svojej rodiny formovala jeho dušu. Kunsthistorička Barbara Brathová v článku Biodžem v „mojom“ dome alebo Najväčšia návšteva na svete o akcii napísala: „Urban Market je v tejto kauze zrejme (alebo aspoň v to naivne dúfam) nevedome, a vy ostatní, ktorí ste s entuziazmom a z naturalistickej zvedavosti na Laurinskú 19 tento víkend prišli?! Nuž, čo dodať – tešíme sa, že sa vám u nás doma v obývačke páčilo. Možno nabudúce pošle niekto verejnosť aj do tej vašej. Ja som tentoraz (takmer po troch rokoch) išla s malou dušičkou paradoxne za dve éčka a s páskou na ruke k sebe domov.“

Článok pani Brathovej nás postupne vťahuje do smutného a absurdného fungovania Slovenska v malom. Dom, mimochodom, národná kultúrna pamiatka, a jeho obyvatelia i obyvateľky si prešli zložitými peripetiami od reštitúcie cirkvou cez predaj developerovi až po „neriadené“ chátranie a ešte „neriadenejšie“ vyhodenie ľudí z ich domovov. Veď budúci hotel je viac ako národ!

Klasický mocenský scenár na spôsob Vivat, Slovakia – s peniazmi v hlavnej úlohe a zúfalým záverom. Prispieť na túto bohumilú činnosť dvoma eurami v podobe vstupného umožnil majiteľ objektu nám všetkým. Cítim sa oklamaná a zneužitá. Ako sa asi cítia ľudia, pre ktorých bola Laurinská 19 domovom? Prepáčte.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku