Vedela by som sa o tom rozhovoriť aj viac, aj o ich repertoári, aj o jednotlivých moyzesovcoch, mojich kamarátoch. S každým z nich som urobila rozhovor, s každým iný, v inom tóne. Viola, čelo a dvoje huslí… Stano, Janko, Šani a Feri.
Keď boli vo VUS s hercom Milanom Bahúlom, križovali hore-dolu celú republiku. Ich predstavenia sa volali Štyri plus jeden rovná sa kvarteto. Viackrát som sa s nimi viezla v aute na koncert, sedeli sme spolu na káve aj pili pivo. Štyria plus Verona rovná sa kvarteto, smiala som sa, to bude naša knižka.
Ako oslavuje kvarteto? Vydáme knižku, kde si o nich všeličo môžete prečítať, a, samozrejme, koncertmi, ktorých bude tento rok možno viac ako inokedy.
Ja som naposledy s nimi bola na vystúpení v Skalici. Odohrali ho v rámci každoročného festivalu Divergencie.
V Skalici som dlho nebola. Pekné mesto, krásne námestie, dobrá zmrzlina. A napokon prenádherný františkánsky kláštor, v ktorom sa konal koncert Moyzesovho kvarteta s názvom Vyberte si svoju hudbu. Zo štyridsiatich ponúknutých skladieb si mal možnosť každý poslucháč vybrať tri a zakrúžkovať ich. Tie, ktoré mali najviac hlasov, moyzesovci zahrali.
V aute sme s kamarátkou sondovali, či vedia, čo budú hrať, či to nie je podfuk a nemajú to nacvičené vopred. Nie je a nemajú.
Obe sme zakrúžkovali Bacha, Dvořáka a Zeljenku a posadili sme sa do hľadiska tipujúc, čo moyzesovci budú hrať. Všetky tri "naše” skladby odzneli. Vďačná som najmä za Zeljenkovu Musicu Slovaca, ktorej akosi nemám nikdy dosť, a Kvarteto Mariána Vargu. Mimochodom, na koncerte vážnej hudby odznela aj skladba Beatles Yesterday. O každej skladbe violončelista Janko Slávik niečo povedal a primárius Stano Mucha vyžreboval troch, ktorí dostali cédečko, ktoré moyzesovci nedávno nahrali.
Veľmi dobrý koncert, nádherné priestory a cesta domov, rozhovor o Vargovi, rodákovi zo Skalice, polia a lesy, aj o našej knižke, o tom, ako radi chodia ľudia na takéto koncerty a akí sú tí Skaličané dobrí poslucháči. Veď v strede týždňa ich toľko prišlo na koncert! Poslala som z auta Mariánovi Vargovi esemesku, že haló, hrali sme ťa v Skalici, akoby som hrala aj ja. Tá knižka, to bude môj absolventský koncert. Neskončila som ĽŠU, ani na klavíri, ani na lesnom rohu neviem hrať. Iľja Zeljenka mi často vravieval, že som veľký hráč, smiali sme sa, že veľký hráč bez nástroja. A odrazu si rajzujem po koncertoch s najlepšími slovenskými muzikantmi, zhovárame sa a mám pocit. Akoby som s nimi oslavovala tú štyridsiatku.
Držte sa, moyzesovci moji milí. Ďakujem, že ste ma medzi seba na chvíľu pustili, každý váš koncert je "svátek”.