Smer nie. Sieť nie. OĽaNO nie. KDH nie. Most-Híd nie. SMK nie. SNS nie. Podľa prieskumov verejnej mienky sa do parlamentu v ďalšom volebnom období dostanú práve tieto strany. Zlá správa pre Slovensko. Horšia je už iba tá o neexistencii zmysluplnej alternatívy, ale to som odbočila.
Súdiac podľa účasti na februárovom referende však súdružky a súdruhovia i bratia a sestry v Kristu niekde urobili chybu. Pomer podporovateľov teplých manželstiev či životných partnerstiev a ich odporcov je celkom určite iný, ako opakovane naznačujú volebné prieskumy. Namieste je otázka, kde sú politici a političky, ktorých už štvrťstoročie volí nemalá teplá komunita s cieľom konečne postaviť svoj život na roveň heterosexuálnej forme života? Kde sú, keď sa ich voliči a voličky pýtajú, prečo jedni „áno“ a druhí „nie“, keď povinnosti máme všetci rovnaké?
Je také absurdné považovať sexuálnu orientáciu za štátotvorný prvok, až človeku ostáva rozum stáť, že to niekto vôbec môže brať vážne! Naozaj v parlamente nikomu neprekáža, že sám seba degraduje iba na sexuálnu bytosť, keď sexualite priraďuje taký zásadný význam, že kvôli nej treba meniť ústavu, nezmyselne míňať verejné zdroje a z ľudí vyrábať podľudí?
Devalvovať hodnoty zastupiteľskej demokracie, to Národnej rade ide ako jedna z mála vecí naozaj dobre. A to nezávisle od jej aktuálneho politického mimikry. Pracovať v neprospech časti „vlastného“ obyvateľstva, pokiaľ ide o prístup k manželstvu a k ochrane každej rodiny bez výnimky, znamená pracovať proti láske, proti úcte k rodine, proti dôstojnosti a spravodlivosti. To sme tu už mali a neskončilo sa to dobre. Akoby sme stratili pamäť. Nerozumiem.
O to cennejší je otvorený postoj ombudsmanky Jany Dubovcovej, ktorá čelí tejto nepriateľskej vlne v ústavných vodách takmer osamotene. Jedného dňa budú historické pramene zmieňovať jej Úrad verejnej ochrankyne práv ako prvú ústavnú inštitúciu, ktorá do dôsledkov pochopila koncept univerzálnosti ľudských práv a jeho uplatňovania v realite každodenného života nielen de¤facto, ale aj de iure.
K svojej dúhovej fotografii na Facebooku Jana Dubovcová pripísala: „Podporujem a vítam aktivity, ktoré pripomínajú, že základné právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života a právo na ochranu pred zasahovaním do súkromného a rodinného života patrí každému človeku a tiež, že každá rodina, bez ohľadu na svoje zloženie podľa pohlavia, požíva rovnakú ochranu a uznanie zo strany štátu a spoločnosti. Preto podporujem aj platformu Životné partnerstvo.“
Škoda, že to nie je pani ombudsmanka, kto sedí v našom „Bielom dome“. Ľudské práva u nás potrebujú pochopenie a podporu konečne už aj z najvyšších miest. Ale čo nie je, môže byť. Niekde treba začať…