Vraj si na nové prostredie na druhom brehu Dunaja musí postupne zvyknúť. Vlastne tam bola len naoko, lebo aj nový Starý most, po ktorom prešla, je vraj ešte v princípe staveniskom. Na to si však zvykať netreba, veď ním bol už vyše dvoch rokov. Ba aj všetko okolo neho.
Napriek tomu, že je to už akosi dokončené, doprava po moste ešte stále nechodí. Aspoň v podobe električky nielen po ňom, lež zatiaľ radšej ani okolo neho. Sympatické je, že pri moste už napriek tomu úspešne funguje semafor a ľudia, aj z iných krajín, sa naň chodia pozerať ako na zázrak. Veselo si bliká a ostošesť riadi zatiaľ zaslepenú cestu, čím predsa len predstavuje akú-takú nádej. Lebo ako povedal klasický spisovateľ, hoci trochu inak a v inej súvislosti: „Aj celkom malé svetielko je hádam lepšie ako úplná tma!“
Jar však so sebou prináša i onakvejšie nádeje. Neviem, či som to pochopil správne, no dočítal som sa, že bude potrebné počítať s určitými ťažkosťami v doprave na prístupoch z Pezinka, Šamorína, Trnavy a Záhoria. Keď tak pozerám na mapu, dotkne sa to pravdepodobne najmenej asi Petržalky, lebo tam jedna električka už spoľahlivo chodí, i keď zatiaľ len z Viedne.
Ťažkosti sa však nebudú týkať iba motoristov, ale aj chodcov. Pripomenulo mi to pomerne zúfalú anketu spred niekoľkých rokov, ktorá skúmala fakticky neriešiteľnú záhadu: „Čo spraviť, aby Bratislava bola turisticky atraktívnym mestom?“
Všetci dumali, len jeden respondent na to úplne spontánne prišiel: „Skúste ju aspoň jeden rok úplne nerozkopať!“ To je situácia, ktorú si vôbec neviem predstaviť. Stačí si prečítať výpočet ulíc, námestí, priechodov, ktoré podľahnú. Je úplne isté, že ak práce budú postupovať podľa načrtnutého harmonogramu, ktorý ich stanovuje asi tak do júna, už o dva roky by mu viaceré z týchto drobností mohli zodpovedať. Potom sa vraj obyvateľom, ktorí to prežijú, podstatne uľaví.
Vedenie mesta všetkých prosí o trpezlivosť. To je od magistrátu pomerne nezvyčajná požiadavka, najmä keď je takmer isté, že už dnes má k dispozícii budúce výhovorky, zozbierané a skatalogizované z niekoľkých desiatok predchádzajúcich rokov. Hoci viem, že Leningrad, obliehaný nemeckým wehrmachtom, to vydržal oveľa dlhšie, predsa len mi bude za zvyškom Slovenska smutno. Žijú tam úžasní ľudia! Varia skvelé jedlá! Starajú sa aj o prírodu! Volia politické strany! Nosia ženám kvety! Vychovávajú deti! Iba do Bratislavy musí vstúpiť vojna v takejto ničivej podobe.
Doteraz sa obyvateľom hlavného mesta v najhorších snoch zjavovali vždy len developeri. Teraz nás pred nimi neochráni ani stav bdenia.
„Nuž, „bude ako nebolo!“ povzdychol si kolega v súvislosti s celkovou úpravou, opravou a modernizáciou tohtoročnej Bratislavy.
Na základe svojich celoživotných skúseností som ho musel trochu poopraviť: „Nie! Tento rok to, žiaľ, bude ako vždy bolo! A možno ešte horšie!“