Nie je to práve najzdravšia činnosť, lebo aj od známych, ktorí už vládu zostavovali veľakrát, viem, že na jednu zostavenú vládu treba približne jednu fľašu koňaku (pri pravicovej vláde) alebo vodky (pri ľavicovej vláde). Takže ak by sa niekomu zdalo, že je možné zostaviť približne asi také tri vlády za hodinu, nie je to tak, lebo toľko povzbudivého okolkovaného nápoja nijaký obyčajný organizmus jednoducho nezvládne.
Tajomstvo spočíva v tom, že sa netreba pokúšať o viac šikovných vlád naraz, lebo potom ľudia z jednej vlády veľmi chýbajú v inej. Prirodzene, profesionálnym politikom to ide rýchlejšie, lebo im je v podstate jedno, kto v ktorom ministerskom kresle sedí.
Ak má napríklad vytypovaná osobnosť v záhrade sadrového trpaslíka, môže byť vcelku vhodným kandidátom pre rezort kultúry, ak vie čítať, tak pre školstvo. I keď školstvo sa zaobíde aj bez takejto formality, predsa len sa to dodržuje, aby sa nepovedalo. No na množstve potrebných povzbudivých prostriedkov sa tým očividne nič nemení.
Keďže mi však pred pár rokmi jeden mladý neskúsený lekár tento zodpovedný prístup k politike zakázal z obyčajných biologických dôvodov, musím túto činnosť prenechávať iným. Vláda, ktorú by som mohol ja sám zostaviť, by bola aj tak pomerne neúplná. Preto radšej chodievam na výzvedy k známemu forenznému politológovi, ktorý sídli blízko trhoviska na Miletičovej ulici v Bratislave.
V kancelárii pod holým nebom zvyčajne aj prespáva. Pred voľbami i po nich. Výhodou jeho bystrých záverov je fakt, že sa po celé dni pohybuje vo výrazne medzinárodnom prostredí, ktorým trhovisko doteraz nepochybne je. Našiel som ho pripraveného na najťažší problém dneška. V igelitkách mal materiál na dve ľavicové a tri pravicové vlády.
„A toto je čo? Načo to je?“ nechápavo som ukázal na malú, politicky nevyhranenú ploskačku borovičky. „To je hádam jasné! Keby nejaká vláda potrebovala takpovediac tieňovú podporu!“ nahneval sa. Bol trochu namrzený, lebo už mu z jednej zostavenej pravicovej vlády takrečeno ufrnkol budúci minister školstva Miroslav Beblavý. Jeho (pravicový) predseda Radoslav Procházka sa akosi potajme stretol s (ľavicovým) podpredsedom Robertom Kaliňákom.
„Ani ísť strihať vinič s (pravicovým) Jánom Figeľom do (pravicovej) predzáhradky Vojtecha Bugára už pred voľbami nechcel!“ zveril sa mi dôverne a ustarane. „Viete, vôbec mi to dnes nejde ako po iné volebné roky! Je to nejaké zamotané!“
Nuž asi je to ťažký problém. Presne ako ho charakterizoval český a poľský aforista Gabriel Laub už pred rokmi: „Ľavica vie, čo chce pravica. Pravica vie, čo chce ľavica. Ťažké je iba, aby poznali samy seba.“