Poslednýkrát sa budú musieť vo vlastnej réžii popasovať s podaním ročného zúčtovania dane tí, čo dostali honoráre za príjmy uvedené v úplne novom Autorskom zákone. Od tohto roka im štát pomôže tak, že vyplatené honoráre dostanú už očistené o zrážkovú daň, čím sa legálne vyhnú aj povinnosti platiť z nich zdravotné odvody. Výhody v tejto oblasti tak pocítia až o rok v ročnom zúčtovaní príjmov za rok 2016.
Aj keď daňové priznanie je zväčša vnímané skôr negatívne, skutočnou nočnou morou bolo tentokrát zúčtovanie volebné. Prekvapivé výsledky parlamentných volieb ukázali, že nových publikácií a hlavne kvalitných učebníc dejepisu budeme potrebovať naozaj viac. Štvorročné volebné zúčtovanie vystavilo vládnym politikom nelichotivé vysvedčenie a obrovský rébus v podobe alternatív zloženia novej vlády. Voliči sa rozhodovali podľa svojho presvedčenia, ktoré však narazilo na mantinely poznania neprekrútenej minulosti slovenských dejín.
Bohužiaľ, sedem desaťročí od skončenia 2. svetovej vojny našu krajinu dobehol tieň minulosti v podobe ospevovania Slovenského štátu z rokov 1939 až 1945. Iba zapojenie sa do Slovenského národného povstania nás zbavilo prívlastku obetavého fašistického vazala hitlerovskej Tretej ríše. Nové pamätníky, busty a tabule pohlavárov ľudáckeho režimu iniciatívne kolaborujúceho s Nemeckom rozosiate dnes na území celého Slovenska spôsobujú chaos v mysliach mladých ľudí. K tomuto nebezpečnému koktailu tiež prispievajú cirkevné púte a omše s ódami na zásluhy Jozefa Tisa. Vojnový prezident Slovenského štátu bol popravený v roku 1947 po tom, čo odmietol oľutovať svoje skutky z čias riadenia krajiny pod taktovkou Adolfa Hitlera. Zaujímavé bude tiež sledovať pokusy niektorých politikov a kňazov navrhnúť, aby bol Tiso blahorečený a vyhlásený za svätého.
Okrem nových učebníc dejepisu s reálnym pohľadom na dejiny našej krajiny bude možno potrebné otvoriť verejnú diskusiu o vzťahu cirkvi k štátu a jej spoločenskej úlohe v dnešnej modernej spoločnosti v podmienkach globalizácie. Iba tak možno zabrániť deformovaniu verejnej mienky a objektivity poznania minulosti na Slovensku. Nie nadarmo sa hovorí, že treba poznať svoje dejiny, lebo inak hrozí, že si ich najmä v tom zlom slova zmysle opätovne zopakujeme.
Voľby dali štvorročnú permanentku do Národnej rady Slovenskej republiky ľuďom, ktorí majú radi maskáče a vojenské kanady. Vycibrená rétorika tých, čo chcú „zachrániť Slovensko“ uvádza do davovej psychózy najmä mladých ľudí. Tí rovnako ako mnohí budúci poslanci NR SR nikdy nenavštívili múzeum v bývalom koncentračnom tábore Osvienčim, kde Tiso poslal cez vojnu desaťtisíce svojich židovských spoluobčanov na smrť. Predtým ich však pripravil o všetok majetok a občianstvo, pričom pri povinnom odovzdaní rodinného zlata každý dostal železnú obrúčku s nápisom “Slovenská republika ďakuje“.