Bezprostredným katalyzátorom súčasných snáh EÚ boli nedávne teroristické útoky v Paríži a Bruseli. Poodhalili úlohu, ktorú v radikalizácii hrajú voľne dostupné informácie šírené na sociálnych sieťach. Nejde len o cielenú propagandu. Anonymita a neosobnosť on-line diskusie odbúravajú aj vnútorné hranice dovoleného. Zdanlivá beztrestnosť vyvoláva pocit neexistujúcej zodpovednosti. On-line diskusia býva zrkadlovým obrazom spoločnosti, resp. toho najhoršieho z nej.
Praktická realizácia protiopatrení je však spojená s minimálne dvoma komplexnými otázkami. S prvou: aká je vlastne povaha sietí ako Facebook, Youtube, Twitter a pod.? Sú len priestorom, v ktorom môže každý užívateľ šíriť svoje názory pod vlastným menom (alebo aj nie), na vlastnú zodpovednosť? Alebo sú médiom, ktorého obsah síce vytvárajú užívatelia, no to vydavateľa nezbavuje zodpovednosti? Dominantný názor sa postupne ustaľuje na druhej možnosti. A to aj z iných dôvodov, ako je potláčanie nenávisti – pre presadzovanie ochrany autorských práv. No to na dôsledku nič nemení.
Firmy spravujúce sociálne siete však nemajú možnosť kontrolovať ich obsah v reálnom čase. O tom, čo sa na nich objaví, rozhodujú užívatelia. Akékoľvek opatrenie prichádza len ex¤post. Od stiahnutia príspevku po zablokovanie užívateľského konta.
S tým sa spája druhý problémový bod. Existuje jasný rozdiel medzi slobodou prejavu a šírením nenávisti. No hranica medzi nimi už taká jasná nie je. Právomoc rozhodovať o týchto citlivých veciach, týkajúcich sa obsahu základných práv a slobôd, dostávajú súkromné spoločnosti. Ale opäť, môžeme na ne hľadieť ako na „vydavateľov“, ktorí rozhodujú o tom, aké informácie sa smú na ich médiách šíriť?
Je to trochu v protiklade s proklamovanou povahou – a biznis modelom – sociálnych médií. No tie sa vyvinuli v čiastočnom legislatívnom vákuu. Regulácie postupne dobiehajú technologický vývoj a firmy sa tomu musia prispôsobiť.
Samozrejme, samo obmedzenie šírenia nenávistných prejavov a propagandy na internete nerieši štrukturálne príčiny radikalizácie niektorých skupín – sociálnu vylúčenosť, oslabenie legitimity štandardnej politiky a jej inštitúcií a pod. A už vôbec to nerieši iný, rovnako vážny problém: šírenie nenávisti a intolerancie v oficiálnom diskurze, najmä cez výroky tzv. štandardných politikov.
Facebook možno čoskoro zruší profil nejakému „zabednencovi", čo šíri prihlúple, no napriek tomu nebezpečné vtipy o Rómoch. Kto však zruší nášho premiéra, keď zase dostane pocit, že musí z „moslimov“ urobiť terč svojej intolerancie?