Zmena značenia na cestách nestála veľa, pretože cestná premávka bola redšia. Na jazdu vpravo si väčšina krajín, ktoré neboli príliš zaťažené prevahou konzervatívnych postojov, zvykla veľmi rýchlo. Veľká Británia už vtedy dala prednosť tradícii a ponechala si dodnes nevýhodnejšie jazdenie vľavo. Zmena v dnešných podmienkach by z technického pohľadu už bola sotva možná, a nikto ju v tejto veci ani neočakáva.
Iná je situácia, pokiaľ ide o výsledky referenda vo Veľkej Británii, ktoré s miernou prevahou podporilo odchod krajiny z EÚ. Oslabovanie britskej libry voči americkému doláru a euru a možné negatívne dosahy brexitu schladili eufóriu tých voličov, čo členstvo v EÚ považovali za príťaž. Je zrejmé, že Veľká Británia má potenciál pomerne rýchlo zvládnuť adaptáciu na novú situáciu. Otázne bude, či nepôjde o Pyrrhovo víťazstvo, keď straty pre značne zadlženú Britániu budú vyššie ako úspory zo zbavenia sa neželateľného členstva v EÚ.
V priebehu mesiaca sa v negatívnom svetle Veľká Británia ukázala aj zverejnenými správami o výsledku sedemročného vyšetrovania zodpovednosti niekdajšieho premiéra krajiny Tonyho Blaira za vstup Británie do vojny v Iraku v roku 2003. Hádzanie viny na nepravdivé správy tajných služieb sa pritom úplne stráca v aktuálnom vyhlásení Blaira, že ak by dnes mal rozhodnúť o nasadení armády v Iraku, postupoval by rovnako.
Historici zaoberajúci sa dejinami Československa upozorňujú aj na to, že Veľká Británia sklamala Československo v minulosti viacnásobne. Prvýkrát to bolo v roku 1938 podpisom mníchovského diktátu, kde odsúhlasila spolu s inými mocnosťami odstrihnutie Sudet a ich pričlenenie k hitlerovskému Nemecku. O rok neskôr, po vzniku Protektorátu Čechy a Morava, Britská centrálna banka, nerešpektujúc aktuálnu politickú situáciu v Európe, vydala veľkú časť menového zlata ČSR uloženého v Londýne do rúk Hitlera, čo zhoršilo reputáciu Londýna vo svete.
Po vojne sme mohli byť svedkami vydierania ČSSR zo strany Británie cez zadržiavané vrátenie zvyšku uschovaného štátneho pokladu. K písomnej dohode medzi oboma krajinami došlo až v roku 1982. Británia nám vrátila zlaté mince a prúty až potom, keď sme jej do poslednej pence aj s úrokmi zaplatili kompletné náklady na pobyt exilovej vlády Edvarda Beneša v Londýne, ako aj výzbroj a výstroj našich legionárov, ktorí bojovali po boku britskej armády za oslobodenie západnej Európy spod jarma fašizmu. Obdobné pôžičky svetové mocnosti oslobodeným krajinám po skončení 2. svetovej vojny v takýchto prípadoch odpúšťali ako gesto dobrej vôle umocňujúce budúcu spoluprácu.
Británia bola v nedávnej minulosti pre občanov nových členských štátov EÚ prvou ústretovou krajinou, ktorá im umožnila nájsť si v zahraničí zamestnanie. Ak však pre nich po vystúpení z EÚ znovu zavedie pracovné povolenia, stratí krajina aj toto pozitívne prvenstvo.