Len málo spoluobčanov si uvedomuje, že na miestach stretnutí, voňajúcich hotdogmi a clivo premknutých tónmi lahodných piesní, v skutočnosti prebiehajú najťažšie boje. Hneď sa aj premietajú do žiarivej budúcnosti preplnenej dobrom, čistotou a nádejou. Tú však z času na čas zastierajú temné mraky. Napríklad jeden taký mrak, v podobe samozvaného aktivistu, dostal toť takú facku od poslanca, až mu v hlave zahučalo a načisto spŕchnutý sa vzdialil.
Tento prístup ľudomilných občanov k nesprávne politicky orientovaným občanom vôbec nie je nový. Je programový, zásadný a predovšetkým výchovný. Tlčenie občanov poslancami, členmi či sympatizantmi OĽaNO sa nezačalo z ničoho nič. Ide o technológiu zlepšovanú po celé roky. Napríklad jeden z jej tvorcov, Alojz Hlina, ešte ako člen OĽaNO vo víre ideí v parlamente roztrhal nohavice Antonovi Martvoňovi (Smer). Sám predseda OĽaNO Igor Matovič sa aj s poslancom Rafaelom Rafajom (SNS) navzájom škrtili kravatami.
Neskôr Hlina zamuroval ženu a matku dvoch detí do pobočky nebankovej spoločnosti ako dajakú strigu. Tým hrdo predznamenáva cestu KDH k riešeniu rodovej rovnosti. Jeho niekdajší kolega Štefan Kuffa (OĽaNO) napríklad napadol osamotenú 79-ročnú ženu rovno na poliach východného Slovenska.
No občania a občianky sú akosi nepoučiteľní! Nevedia ešte OĽaNO dobre rešpektovať a preto v didaktických opatreniach musia nezávislé osobnosti neochvejne pokračovať. Teda ako keby boli závislé. Napríklad v Trnave príslušníci Matovičovej čiernej gardy v tričkách farieb tzv. Islamského štátu neváhali slovne i fyzicky napádať nepočetnú skupinu dôchodcov, vyjadrujúcich iný názor.
Desiatu demonštráciu pri Bonapartovi prišla s láskou a ochotou nielen podporiť, no i rozšíriť všeobecný protest, skupinka aktivistov z protestov proti Gorile. Dostavili sa s milými obrázkami Richarda Sulíka, Igora Matoviča a Daniela Lipšica, vyvedenými tiež v uniformách napoleonovskej armády, aké tam mali dosiaľ iba premiér a minister vnútra.
Stretnutie sa, napodiv, neskončilo diskusiou, ale akosi tvrdo. Totiž ako prekáračky boľševikov s menševikmi. V podstate prítomnosť nových elementov pochopili čierne gardy ako „kuomintanskú zradu“, teda ako čosi také, čo naposledy v dejinách spáchal generál Čankajšek veľkému Mao Ce-tungovi.
Heretickú úchylku zlikvidovali aj s transparentmi, aktivista Peter Weisenbacher bol dokonca „bachnutý“ o zem a všetkých od celkovej skazy zachránila iba duchaprítomná štátna polícia. Jednoducho, koniec ako v onej slávnej piesni: „Buďte zdraví, kniežatá a družinníci, čo ste sa s pohanmi za kresťanov bili! Kniežatám i družine buď sláva! Amen!“