Hlavným dôvodom pravdepodobnej porážky nie sú otázky referenda ako také. Môžeme polemizovať s volebnými pravidlami, ktoré zvýhodnia veľké strany a sťažia podmienky politickým nováčikom. No krajine, kde je priemerná dĺžka politického života predsedu vlády niečo vyše roka, by viac politickej stability neuškodilo. Oslabenie Senátu má pomôcť odblokovať legislatívny proces, obmedzenie právomocí regiónov zefektívniť vládnutie.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi si bol Renzi istý, že uspeje. Potom však spojil výsledok referenda s vlastným politickým osudom. Sľub, že po neúspechu hlasovania odstúpi z premiérskeho kresla, mal hádam pomôcť zjednotiť Demokratickú stranu a posilniť jeho pozíciu premiéra a straníckeho šéfa. No dosiahol presný opak. Vnútrostranícki kritici dostali šancu poraziť ho, viacerí sa otvorene postavili proti nemu. Okrem toho, spojením referenda so svojou osobou z Renziho urobil hlasovanie o establišmente. A tie sa v poslednom čase nevyhrávajú. Zdá sa, že vnútrostranícka opozícia v Demokratickej strane, pravicové strany, Hnutie piatich hviezd a rastúci odpor verejnosti voči establišmentu, budú v nedeľu pre Renziho tvrdým orieškom. Čo bude nasledovať?
Matteo Renzi odstúpi z postu premiéra. To samozrejme neznamená, že ho nahradí Beppe Grillo. Nastúpi dočasná vláda. Žiadne predčasné voľby sa nemusia konať, lebo tie riadne budú na prelome rokov 2017 a 2018. Za ten čas môže vláda so Silviom Berlusconim dohodnúť a schváliť volebnú reformu bez ohľadu na výsledok referenda. Teoreticky, nič nebráni Renziho návratu v roku 2018.
Stranícke kalkulácie však môžu narušiť vonkajšie faktory. Renziho pád môže narušiť snahy o stabilizáciu bankového sektora. Ak sa dve veľké talianske banky – Monte dei Paschi di Siena a UniCredit – nepodarí rekapitalizovať zo súkromných peňazí, minimálne prvá z nich pôjde ku dnu. Zasiahne to mnohých malých investorov, ich hnev ešte viac destabilizuje politickú scénu. Podobný efekt môže mať nová migračná kríza. EÚ nemá funkčný mechanizmus prerozdelenia bremena migrácie. Aj „vďaka“ Slovensku. Ak sa ešte viac zvýši tok migrantov cez centrálne Stredomorie, uviaznu v Taliansku. Nedostatok prostriedkov na zvládnutie ďalších desaťtisícov ľudí zvýši spoločenské napätie.
Nakoniec, v najbližšom roku eurozóna nezmení hospodársku a rozpočtovú politiku, ktorá poškodzuje periférne ekonomiky. Tri veľké talianske politické strany sa prikláňajú k vystúpeniu z eurozóny. Bez šance na zmenu smerovania eurozóny sa pridajú ďalšie. Referendum o eure sa v Taliansku môže uskutočniť aj bez toho, aby sa stal premiérom Grillo. A to odštartuje krízu, pri ktorej je tá grécka iba zahrievacím kolom.