Le Penová, Kotleba, Wilders

S volaniami po referendách o členstve v Európskej únii sa v poslednom roku roztrhlo vrece. Pre niektorých z ich hlásateľov sú len zámienkou na získanie politických bodov, pre iných nástrojom narušenia liberálneho poriadku.

30.12.2016 16:00
debata (48)

Francúzka Marine Le Penová či Holanďan Geert Wilders vítali britské hlasovanie o brexite ako „hlas slobody“. Ďalší, napríklad bulharskí neofašisti Volena Siderova či ich slovenskí kolegovia Mariana Kotlebu, volajú po podobných referendách vo vlastných krajinách. Politické strany žiadajúce vystúpenie z EÚ alebo eurozóny sú aktívne prinajmenšom v štrnástich európskych krajinách. Niektoré z nich sú marginálne ako chorvátsky Živý štít či česká Strana slobodných občanov. Iné majú blízko k politickej moci: kandidát rakúskych Slobodných sa takmer stal prezidentom a FPÖ je na najlepšej ceste vyrásť na najsilnejšiu politickú stranu. Le Penová pravdepodobne postúpi do druhého kola francúzskych prezidentských volieb. Od podpory Dánskej ľudovej strany závisí prežitie súčasnej menšinovej vlády. Preferencie Švédskych demokratov sa pohybujú okolo dvadsiatich percent.

V tejto skupine sú zastúpené strany rozličných ideologických prúdov. Väčšinu tvoria konzervatívne nacionalistické strany, blízke krajnej pravici (FPÖ, Národný front, Konzervatívna ľudová strana Estónska) a pravicoví extrémisti a neofašisti (Kotlebova ĽS NS, bulharská ATAKA či maďarský Jobbik). Nájdeme tam však aj regionalistické konzervatívne strany (Flámsky blok, talianska Severná liga), liberálov (česká SSO, do istej miery holandská PVV, nemecká ALFA), komunistov (o referende hovorí česká KSČM) či ideologicky rôznorodé, antiestablišmentové Hnutie piatich hviezd v Taliansku.

Pre viaceré z nich je všeľudové hlasovanie pomerne novou a okrajovou témou. Estónski konzervatívni ľudovci prišli s požiadavkou na organizovanie referenda až po britskom hlasovaní. Rovnako kotlebovci. Naopak, pre českú SSO alebo Jobbik je vystúpenie z EÚ dlhodobou prioritou.

V budúcom roku čakajú voľby viacero európskych štátov. Podľa prieskumov by v žiadnom z nich nemali zvíťaziť strany žiadajúce odchod z únie alebo z menovej zóny. No končiaci rok nás naučil, že predvolebné prieskumy treba brať s rezervou. Najmä preto, že EÚ zatiaľ nedokázala nájsť efektívnu odpoveď na viacero zo zásadných problémov, ako je migrácia, fungovanie eurozóny, sociálna kríza, strata legitimity… Prepuknutie ktoréhokoľvek z nich môže byť vodou na mlyn extrémistom a populistom.

Najväčším ohniskom politickej krízy je Taliansko. V budúcom roku sa pravdepodobne uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Žiadna z dôležitých strán síce nehovorí o vystúpení z EÚ. No tri hovoria o referende o členstve v eurozóne (Hnutie piatich hviezd, Severná liga a krajne pravicové Talianske bratstvo) a štvrtá (Forza Italia) s touto myšlienkou koketuje.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #Le Penová #Wilders #Marian Kotleba
Flowers