Milujem svoju orientáciu

16.02.2017 17:00

Slovensko denne obchádzajú strašidelné situácie, nezlučiteľné so životom demokratickej spoločnosti. Právom na slobodu slova sa oháňajú čoraz viac prívrženci hitlerovských konečných riešení. V uplynulých dňoch sme si ich „zábavky“ opäť mohli vychutnať.

Či je to inteligenčným, respektíve emocionálnym kvocientom, či iba obľúbenou občianskou frustráciou, vyhlásenia kotlebovského kandidáta na ombudsmana (sic!) Antona Čulena počas „grilovania“ v parlamentnom ľudskoprávnom výbore sú však už aj za hranicou každodennej demokratickej zábavy, ktorou je náš parlament preslávený.

Vyhlásením, že by obhajoval aj týrané manželky „bez ohľadu na svetonázor a pohlavie“, nás pán Anton postavil pred zložitú otázku. A to tú, či naozaj niekto z kotlebovcov pochopil, že pohlavie v živote človeka a spoločnosti nehrá takú rolu, akú mu pripisujú jeho súkmeňovci.

Alebo či… ale nechajme to tak. Ešte ma „ľudskoprávny" kandidát obviní z fašizmu, lebo si uťahujem z jeho IQ/EQ. S ohľadom na to, že podľa našej justície je čistý ako ľalia aj poslanecký kandidát ĽS NS č. 88, verím, že by s „trestkom“ na mňa uspel.

Tým skutočným rébusom, rébusom na tri zimy, sa však pre bratislavskú kaviareň, intelektuálnych povaľačov i fašistických „slniečkarov“ stali hlbokomyseľné úvahy kandidáta Čulena na tému „milujem svoju bielu rasu“, pričom svoju lásku a zrejmý odklon od fašizmu dokazoval výrokom, že ešte nezabil ani jediného zajaca, hoci ich mali doma tisíce. Aj sliepky vraj mali, ale o tých sme sa nedozvedeli nič bližšie.

Keď sa tak nad tým zamyslím, uvedomujem si, že máme s pánom Antonom niečo spoločné. Ani on, ani ja sme ešte nezabili jediného zajaca, on miluje svoju rasu, ja milujem svoju orientáciu – obaja si jednoducho ceníme to, na čom sme sa osobne tak nadreli. Logika nepustí.

Priamu úmeru nezabíjam zajace, nie som fašista, plánoval Anton Čulen zrejme dokázať aj návštevou predstavenia SND Natálka na bratislavskom gymnáziu na Pankúchovej ulici. Hra podľa skutočnej udalosti rozpráva príbeh brutálneho útoku na rómsku rodinu z roku 2009 na Ostravsku, pri ktorom dvojročná Natálka utrpela popáleniny na 80 percentách tela, museli jej amputovať tri prstíky a dodnes zápasí s následkami strašných zranení.

Kandidát na ochrancu ľudských práv sa – vďaka županovi Pavlovi Frešovi zbytočne – vybral domáhať zrušenia predstavenia, pretože SND kvôli hre čelí oznámeniu na Generálnej prokuratúre. Pamätáte si ešte, ako dopadla podobná návšteva divadla v Brezne? Iný župan, Marián Kotleba, predstavenie súboru Jána Chalupku predčasne ukončil. Nepáčili sa mu expresívne slová, ktoré boli v hre použité. Anton Čulen síce hru Natálka nevidel, zato však vedel, že dehonestuje katolícke náboženstvo.

Cenzori a autokrati si dôvody na likvidáciu čohokoľvek a kohokoľvek vždy nájdu, hoci veda zatiaľ nepreukázala súvis medzi preživšími zajacmi a zrušenými predstaveniami. Zato história preukázala súvis medzi mlčaním davov, postupným okliešťovaním demokracie a vyvražďovaním nevinných. Do nemlčania, priateľky a priatelia!

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ĽSNS
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk