Penzie vyplácané Sociálnou poisťovňu by tak v budúcnosti boli iba akousi sociálnou almužnou, ktorú by dostávali všetci poistenci s dostatkom odpracovaných rokov ako minimálny dôchodok. Zvyšok finančného zabezpečenia v starobe by závisel od toho, koľko si nasporili na svojich účtoch.
Otázne zostáva, či by toto dobrovoľné sporenie v penzijných fondoch znižovalo alebo neznižovalo daňový základ poistenca. Ak by mal platiť model odvodového bonusu navrhovaného Richardom Sulíkom, odkladanie peňazí na obdobie staroby by nebolo vôbec daňovo zvýhodnené a sporiteľ by poukazoval peniaze do fondov až po zaplatení povinných daní a odvodov. Navyše by daň vo všeobecnosti platil ešte aj z odvodov, t. j. z peňazí, ktoré ani nevidel.
V rámci krajín EÚ neexistuje jednotný názor na finančné zabezpečenie v starobe. Jediná zhoda je iba v tom, že zamestnanec migrujúci za prácou do zahraničia si môže do krajiny svojho dočasného alebo trvalého pôsobenia nechať posielať nasporené peniaze z dobrovoľného dôchodkového sporenia z tretieho piliera, trebárs aj zo Slovenska. Okrem toho sa netreba báť ani toho, že zamestnanec odpracoval v zahraničí menej rokov, ako určuje legislatíva danej krajiny. Do celkového počtu odpracovaných rokov sa totiž započítavajú aj roky poistenia na Slovensku. Ide však len o započítanú dobu, ktorá sa pri výpočte penzie vyplácanej z krajiny dočasného pôsobenia nezohľadňuje.
Najslabšie dôchodkové zabezpečenie Slovákov čaká predovšetkým zo sociálneho systému Veľkej Británie, ktorý patrí medzi najmenej štedré v rámci EÚ. Životná úroveň dôchodcov poberajúcich britskú penziu závisí predovšetkým od vlastného sporenia a investícií v produktívnom veku. Tie sú síce počas sporenia daňovo zvýhodnené, no Slováci pracujúci za kanálom La Manche na obdobie staroby obvykle dobrovoľné penzijné schémy ani nevyužívajú.
Dôvodom nízkych britských penzií sú tamojšie pomerne malé sociálne odvody. Jednotné sociálne poistenie v sebe zahŕňa dôchodkové, zdravotné, ako aj nemocenské poistenie, vrátane poistenia v nezamestnanosti. Zamestnanec odvádza na sociálnom poistení 11 % zo svojej hrubej mzdy a zamestnávatelia 12,8 % z hrubej mzdy zamestnanca.
Dôchodkový systém v Spojenom kráľovstve je založený na princípe, „koľko si nasporíš, takú budeš mať penziu“. Princíp solidarity medzi poistencami systému dôchodkového zabezpečenia, ktorý poznáme u nás, je vo Veľkej Británii naozaj veľmi zostrihaný. Ľudia bez vlastných dlhodobých úspor spoliehajúci sa v krajine iba na štátnu penziu doslovne živoria na okraji spoločnosti. Preto v rámci sociálnej pomoci veľkému počtu seniorov štát vypláca v zimných mesiacoch aspoň príspevky na kúrenie v závislosti od zimy.
Slováci pracujúci v Rakúsku alebo Nemecku budú v čase staroby finančne zabezpečení oveľa lepšie. Samozrejme v prípade, že systémy dôchodkového zabezpečenia nečaká „očistná anglická kúra“.