Svet sa s nimi zmenšil, nenávisť vzrástla. V časoch, kým ešte internet neposunul nenávisť do každej domácnosti – a nebudem nespravodlivá, posunul nám toho oveľa viac dobrého – sa nenávisť šírila rovnako intenzívne, len jej aktívnych tvorcov bolo v minulosti menej. Nebola zato o nič menšia. Predovšetkým druhá svetová vojna je tragický dôkaz toho, ako dokonale nenávistná propaganda funguje.
Terčom nenávisti aj v nedávnej „svetlej“ socialistickej minulosti chodili nenávistné anonymné listy, a čo je horšie, chodili na nich udania od dobráckych susedov či kolegov, ktorým na srdci ležalo blaho ľudu, blaho „našej veci“, blaho štátostrany a iné bla bla bla.
V závislosti od doby a príjemcu pošty nenávisti sa potom odvíjali represie. „Zaujímavé“ je, že na to vždy doplácali tí nenávidení, nie tí, ktorí nenávisť šírili. A zdá sa, že je to tak dodnes.
Všetci, ktorí nemyslia na svoje duševné zdravie, spoznali na vlastnej koži, akú silu má nenávistná diskusia na internete. Objaví sa článok, stačí v ňom zmienka o právach žien či teplej komunity, a s istotou možno čakať, že sa o pár chvíľ na článok zletia rôzni hodnoto- a rodoľubovia či milujúci blížni, ktorí vždy vedia, kto je suka, prečo si zaslúži znásilnenie, kto všetko vrátane rodinných príslušníkov (a detí) má za boha a za národ dostať rakovinu a skapať na ňu v poriadnych bolestiach. A aby som ešte raz nezabudla byť spravodlivá, túto výberovú (ne)lásku šíria nielen muži.
Všetci, ktorí, naopak, na svoje duševné zdravie myslia, sa snažia o psychohygienu tým, že začali komentáre pod článkami či pod príspevkami na sociálnych sieťach ignorovať. A v tej chvíli sa ľudskoprávne témy „vďaka“ disciplinovaným náckom menia v nenávistnú agitku.
Jeden z mojich čitateľov mi nedávno napísal: „Chcel by som Vás požiadať o kontrolu nad dodržiavaním pravidiel diskusií, v ktorých sa automaticky mažú príspevky, ktoré sú argumentačne cenné, a ponechávajú sa najmä tie útočné a nenávistné.“
Stačí iba dostatočný počet „náckovských“ hlásení (udaní), ktoré webové administratívne systémy nedokážu obsahovo odlíšiť, a je vymaľované. V debatách ostane iba nenávisť – a tá nielen ľudí odrádza, ale tým, ktorí sa diskusie rozhodnú čítať, ponúka už iba jeden pohľad: ten „proti všetkým“.
Riešenia, samozrejme, existujú. Sú však pre webové stránky a sociálne siete náročné na silné personálne, argumentačné i finančné zázemie. A potom je tu stále ešte tá menej príjemná možnosť: vrátiť sa do diskusií osobne a nedať sa prevalcovať množstvom a výdržou trolov.
A práve s týmto cieľom vznikol a dostal sa zo Švédska už aj na Slovensko projekt #somtu, ktorý nedávno ocenil a podporil aj prezident SR. Nebudem vám o nápade viac hovoriť; kto má silu sa zapojiť do debát s nenávisťou, klik… je to klik nesmierne cenný.