Obrovská minca, známa ako Big Maple Leaf, patrí medzi najväčšie na svete, hneď po austrálskej tisíc kilogramov vážiacej zlatej minci nesúcej názov Red Kangaroo.
Vyšetrovatelia v Nemecku predpokladajú, že mincu zlodeji najskôr rozpílili, následne na káre v noci premiestnili z budovy múzea a s lupom odišli autom. Odhadovaná hodnota nepozorovane zmiznutej mince predstavuje asi 3,6 milióna eur. Speňažiť metrák vážiacu mincu by mohlo byť z dôvodu rizika odhalenia páchateľov veľmi nebezpečné.
Akú stratégiu zvolili zlodeji v Martine pri krádeži časti Národného pokladu z trezoru Matice slovenskej, nie je možné ani len tušiť. O pripravovanej inventarizácii obsahu verejnej zbierky, pozostávajúcej okrem iného z obrazov a zlatých predmetov, sa na verejnosti hovorilo už dávnejšie. K prevereniu skutočného stavu však došlo až teraz. Cennosti boli od roku 2006 uschované v zapečatenej trezorovej skrini bez známok porušenia.
Podľa medializovaných informácií pri kontrole Zlatého pokladu za dohľadu štátnej notárky sa zistilo, že niekoľko desiatok obálok, v ktorých boli umiestnené predmety zo zlata, bolo otvorených a ich obsah nezodpovedal inventarizačným zoznamom na obálkach. O aké druhy odcudzeného zlata išlo, zatiaľ správy mlčia. Vedenie Matice odhaduje, že ich hodnota mohla byť asi 870-tisíc eur.
Ak zlato v Martine nezmizlo všetko naraz, ale bolo z časti povyberané z obálok uložených v trezore, svedčí to o domácom zlodejovi. Ten asi nekonal náhodne, ale roztriedené cennosti zrejme starostlivo vyberal z jednotlivých obálok podľa svojho uváženia. Z toho možno usúdiť, že z depozitu sa vyparili práve tie najhodnotnejšie vzácne predmety.
Vzhľadom na čas, ktorý uplynul odvtedy, keď zlato zmizlo z obálok, je málo pravdepodobné, že odhalenie páchateľa bude pre policajných vyšetrovateľov ľahkým orieškom. Slovenský rébus s kriminálnym pozadím bude možno práve preto zložitejší, ako bola krádež zlatého mincového obra v Berlíne.
Kauza s odcudzeným zlatým pokladom pripomína tak trochu jednu zo známych ľudových rozprávok, v ktorej ukradli svadobní pytači, uchádzajúci sa o ruku kráľovej dcéry, zlatý poklad. Na realite zmiznutého matičného zlata je smutné najmä to, že cennosti kedysi patrili tým, ktorí na rozdiel od bývalých správcov Národného pokladu mysleli na blaho krajiny ako celku, a nie na osobné záujmy. To logicky vedie k frustrácii darcov a predpokladu, že akékoľvek verejné zbierky sú v krajine pod Tatrami vopred odsúdené na neúspech.
V prípade „zlatých obálok“ z Martina nejde ani tak o ekonomickú, ale skôr celospoločenskú morálnu stratu. Najmä ak vieme, že na každého Slováka predstavuje celkový dlh nášho štátu v súčasnosti až dvestodvadsať gramov čistého zlata.