Pritom to najdôležitejšie fiasko sa neodohralo v uliciach Hamburgu, ale na samotnom summite. Konal sa za kilometrami zábradlia v oddelenej zóne, aby prípadné protesty nebolo vidieť ani počuť. Boli nasadené policajné kordóny, drony a helikoptéry, akoby malo prísť k občianskej vojne.
Prišlo k násilnostiam, nie je jasné, či najprv zo strany polície, alebo niekoho z tých, čo si prišli udrieť. Už toľkokrát sa medzi protestujúcich vmiešavali provokatéri, aby navodzovali atmosféru násilia, ktorá diskredituje protesty v očiach kohokoľvek, kto si potom šťavnaté články prečíta.
V uliciach Hamburgu však pochodovalo vyše stotisíc ľudí a drvivá väčšina akcií prebehla bez problémov a bez násilia. Policajti mali voľnú ruku, zasahovali voči komukoľvek, vykazovali z mesta všetkých, čo nehovorili po nemecky, vodné delá rozháňali pokojné zhromaždenia.
Nad tisíckami hláv pritom viali banery volajúce po zmieri v Sýrii, po zastavení celosvetového zbrojenia, po tom, aby Európa prestala tolerovať tyraniu Erdogana a Putinove hybridné vojny, po skutočných riešeniach klimatických zmien. Veď pre čo iné sa majú lídri najmocnejších krajín stretávať, ak nie na prerokovávanie riešenia skutočných globálnych problémov?
Na summite G20 sa ukazujú Putin, Erdogan aj saudskoarabský minister, ktorí natvrdo väznia svojich aj domnelých kritikov. Násilie, ktoré ich režimy páchajú, sú nepomerné voči čomukoľvek, čo sa v Hamburgu stalo. Výsledky summitu hovoria, že sa členovia nezhodnú, a išlo sa domov.
Napriek tomu, že ide o najsilnejšie krajiny sveta, o lídrov, od ktorých niečo skutočne závisí. Ako inak ako detinské, politicky sebecké a výhodné len pre biznis možno nazvať, že Trump len zopakoval, že klimatické zmeny sú „hoax“ a „netreba na to míňať peniaze“? Že Merkelová ani nespomenula turecké väznice plné novinárov, aktivistov, akademikov a kritikov režimu, lebo by sa Erdogan mohol nahnevať – a čo by sa potom stalo z jej už od začiatku hlúpej dohody s Tureckom o utečencoch, nakoľko nemá žiadny plán B?
Nedá sa navždy tvrdiť, že „nie je vhodná doba“, že neblahé dôsledky súčasného kapitalizmu v podobe klesajúcich miezd, zamestnaneckých práv, obrovského konzumerizmu, lacnej výroby, znečisťovania životného prostredia, klimatických zmien, ktoré pretvárajú niektoré oblasti na neobývateľné, nie sú reálne problémy. G20 bolo zase raz jedno veľké fiasko. Len preto, že sme si zvykli mať nízke nároky na to, že zmeny sa dejú pomaly, že sa s bázňou prizeráme, ako o nás rozhodujú mocní, a že sa o to ani nemáme zaujímať, lebo „nič sa nedá zmeniť“.
Necháme sa znechutiť obrázkami horiacich áut alebo sa zamyslíme aj nad tým, že predovšetkým tisícky mierumilovných protestujúcich hájili naše záujmy? Že mali guráž prísť povedať svetovým lídrom, že je rovnako neodpustiteľné ako trápne stretnúť sa, najesť sa za naše peniaze a problémy odsunúť na ďalšie stretnutie?