V letných mesiacoch istotne nemožno novinám všetko veriť, no dočítal som sa, že na jednom slovenskom gymnáziu objavili „kávu na jedenie“.
Nebolo tam o tom nič bližšie, ale podľa článku ide o pomletú kávu, lebo pomletím kávy vraj vzniká káva „do vrecka“ a tá sa akosi „je“. S týmto projektom vraj určite zvíťazia vo veľkolepej medzinárodnej súťaži a onedlho, ak teda určite zvíťazia, ich odmení samotný belgický kráľ Filip.
Podmienkou vynálezu vraj je, že „musí mať aj prakticky trhovo využiteľnú hodnotu“. Veľmi ma to rozrušilo, i keď vôbec nepoznám celkové zloženie tohto neuveriteľného produktu. Skromne predpokladám, že sa týka i takpovediac „cibetkovej“ kávy, tzv. Kopi Luwak (z indonézštiny, v ktorej „kopi“ znamená káva a „luwak“ potom označuje cibetku palmovú. Inak celkom sympatické mäsožravé zvieratko, ktoré si občas spletie mäso s kávou.)
Nedá mi, no myslím si, že takýto objav by preto napríklad v Taliansku alebo vo Viedni vôbec nevznikol. Ale študenti na Slovensku tak fakticky zaplnili obrovskú dieru na trhu.
Nejakým hlúpym pomletím, pražením a zbytočne dezinfekčným poliatím vriacou vodou by sa v podstate stratili tie najcennejšie živiny a chute, ktoré káva v sebe obsahuje iba vďaka tomu, že prechádza celým tráviacim ústrojenstvom cibetiek. Pokiaľ ju samotnú teda nemožno nájsť priamo v truse cibetiek, nie je to údajne vôbec ona!
Práve vďaka tomu vraj káva nadobúda mierne korenistú chuť, drevený, karamelový a mierne čokoládový podtón. Domorodci takúto kávu vedia celkom bezpečne rozoznať a nájsť aj na veľké vzdialenosti vo voľnej prírode. To všetko, prirodzene, najmä podľa jej špecifickej a nezameniteľnej vône, s ktorou majú istotne bohaté skúsenosti. Časť z týchto vôní sa potom hneď zo zŕn odstráni v najbližšom potoku s priezračnou vodou.
Nemeckí vedci vraj medzitým extrahovali enzýmy z cibetiek, čím spravili onen trus nadbytočným, no už to vraj nie je to „ono“. Totiž to pravé, orechové, karamelové a mierne čokoládové. Podľa môjho názoru však objav študentov slovenského gymnázia vôbec nie je náhodný.
Ja sám som napríklad na Slovensku objavil už jeden obchodný reťazec a asi tri benzínky, kde majú alebo podávajú kávu, ktorá sa vôbec „nedá piť“. Nebol som sám. Kolega s bratom takúto kávu objavili rovno v príbytku rodičov. Zhodnotili to celkom lakonicky: „Bola im odňatá! Bola im vysypaná do koša! Išlo sa do obchodu a bola im obom zakúpená ozajstná káva!“
Nedá mi, no myslím si, že takýto objav by preto napríklad v Taliansku alebo vo Viedni vôbec nevznikol. Ale študenti na Slovensku tak fakticky zaplnili obrovskú dieru na trhu. Od faktu, že káva sa niekde vôbec „nedá piť“, ku káve takpovediac „na zjedenie“ je, myslím si, iba malý krôčik, za ktorým stojí obrovská idea. Malý krôčik pre človeka, ale pritom obrovský pre ľudstvo! Možno i dosť naruší tradície slovenského pohostinstva a hostí v budúcnosti budeme vítať už nie chlebom, ale rovno kávou a soľou.