Dnes mám päťdesiat rokov a myslela som si, že ma už nič neprekvapí. Prednedávnom som však zachytila na sociálnej sieti otázku, či na modranské kúpalisko chodia Rómovia a napísala som o tom. Neskôr som písala o neohľaduplnosti niektorých (bielych!) mamičiek a ich detí v našej knižnici.
A keď som pred pár dňami opäť zachytila, že na niektoré slovenské kúpaliská nepúšťajú Rómov a Rómky, mala som chuť zapochybovať, že žijeme v roku 2017. Reportáž odvysielala RTVS. Čakala som vzápätí reakcie na sociálnych sieťach alebo v tlači, no nejako som sa ich nedočkala. Mlčaním ako by sme súhlasili, nie?
A pritom, na Slovensku sú dnes starostovia, ktorí odmietajú púšťať Rómov na verejné priestranstvá – vodná nádrž či rybník vo Vyšnom Kazimíre, majitelia kúpalísk, ktorí vyžadujú od Rómov akési neexistujúce zdravotné preukazy, po vlakoch sa premávajú čudné hliadky a do parlamentu sa dostali ľudia, ktorí keby prišli k moci, by rómsku otázku vyriešili, až by nám vlasy dupkom vstávali.
Na sociálnych sieťach a v debatách pod článkami na internete sa rasizmus udomácňuje celkom nenápadne. Napíšete napríklad text o tom, že niektoré mamičky pri návšteve knižníc netolerujú iné deti a iné matky, trebárs aj tak, že pochodujú s obnaženým prsníkom po detskom oddelení, namiesto, aby sa utiahli bokom, a privádzajú do rozpakov starších čitateľov a iných klientov knižnice, a tu sa na vás zosype spŕška, že Cigánov si zastávate, a tí sa ako neslušne správajú, a biele mamičky predsa sú čisté a slušné a umyté, a na tie si dovoľujete mieriť prstom: „Predstavme si hypotetickú situáciu. Do vašej knižnice od tohto týždňa začne chodiť skupina Rómov.
Rodičia s deťmi. Budú sa hádať, baviť, proste budú robiť poriadny čurbes, ako to už Rómovia vedia, a čo vy urobíte? Budem tipovať… do novín napíšete článok o Rómoch! Bingo, super, už sa naň teraz teším.“
A tak sa teda, milá pani, tešte! U nás v knižnici majú Rómovia vždy otvorené dvere rovnako ako mamičky s deťmi, aj dojčiace, a ak sa nevedia slušne správať, upozorníme ich. Keď prídu, tešíme sa im možno viac ako iným deťom, lebo nechodia často, a keď sa zapoja do recitačnej či výtvarnej súťaže, vždy dostanú cenu. Takto vyzerá „segregácia“ v našej knižnici!
Majiteľ kúpaliska nemusí tolerovať neprístojné správanie, môže tých, čo sa nevedia správať, z kúpaliska vykázať. Predstavte si však paušalizovanie do dôsledkov: viacerí moji kamaráti si z detského domova adoptovali rómske deti. Nemajú ich v lete brať na kúpalisko kvôli vašim bielym predsudkom? Sama mám krstňa – cigánča!
Kúpila som jej koleso, na ktorom je biela princezná Elsa – každý deň sa s mamou chodia kúpať na modranské kúpalisko. Mám strach, že ich tam raz niekto urazí. Na kupko, na ktoré nepúšťajú Rómov, by som nešla. Ten biely nesmrad mi totiž smrdí!