Plavčan či Vratko?

20.08.2017 15:15

Slovenský politický život v posledných týždňoch mnohým spoluobčanom začína pripomínať Dobšinského rozprávky, len je v ňom o niečo menej nádeje a ešte o čosi menej poučenia.

Ale fantáziou a hospodárskym rozmachom už našich predkov ďaleko prekonáva, ba dokonca zanecháva v akomsi svojráznom írečitom a intelektuálnom zahanbení. No stále v ňom vystupujú, čo sa dá neomylným inštinktom vycítiť, hrdinovia, ktorí národu vďaka ich múdrym rozhodnutiam nikdy celkom nechýbajú.

Nikdy ešte nebolo na Slovensku toľko hôrnych chlapcov, teda dnes už fakticky kapitánov priemyslu a ostatných kapitánov. Ak sa vede a výskumu doteraz aj vyhýbali, bolo to istotne iba z určitej skromnosti, na ktorú už v modernom svete veru niet miesta, lebo v tomto svete už vedu a výskum potrebuje každý.

Určitým predchodcom v tomto nekonečnom a bohumilom úsilí bol svojho času minister Ján Figeľ (KDH), ktorý až do Bruselu meral cestu, len aby Brusel, preboha, nevyhadzoval peniaze na vedu, ale radšej peniaze na vedu takpovediac vrazil rovno do slovenských diaľnic. Nikdy sa nezistilo, prečo táto nesmierne múdra iniciatíva a priama a chlapská reč nenašla v skazenom Bruseli patričný ohlas. Aspoň iný, teda „vedecký či školský minister“, vtedy nič nepovedal a každému to už vtedy pripadalo úplne prirodzené.

Zárodok tejto obdivuhodnej myšlienky si preto poľahky našiel cestu aj k našim súčasným hrdinom, ktorí tiež statočne dbajú na to, aby z týchto vedou pobosorovaných bruselských peňazí ani vedci, ani učitelia zbytočne nepriberali. Je jasné, že na Slovensku je už dnes schopný robiť vedu a výskum takmer každý a takmer zadarmo. Preto vždy má prednosť nejaký taký ten športový štadión alebo iná, podobná, totiž preveľmi prepotrebná vec. Oveľa väčším problémom sa preto dnes stáva to, ako zrušiť tituly docentov a profesorov (najlepšie už do Vianoc), aby sa nielen „ušetrilo“, ale ešte viac prostriedkov doprialo – tentoraz vraj priemyslu. Veda, aspoň podľa všeobecne deklarovanej predstavy, si má na seba zarobiť sama, čo, prirodzene, priemysel v modernom prostredí vyspelej spoločnosti nikdy nedokáže.

Každému je jasné, že ak by peniaze na vedu a výskum mali byť prideľované celkom objektívne, musela by ich prideľovať niektorá teologická fakulta, ktorá v nich, z istých dôvodov, nikdy nebude natoľko zainteresovaná ako iné. Nič proti nej nemám, veď podobne sa to aj robilo. Len odborníkov srdce stiahlo pri rozdeľovaní k priemyslu a súkromným firmám. Je úžasné, že sa u nás nájdu hrdinovia, ktorí to dokážu takto dobre.

Rozprávkové bytosti, ktorými sú v dnešnej vedomostnej politike náhodou práve „Plavčan a Danko, čo osúšajú slzy vedeckého sveta“. Nič na tom nemení, že sa načas stiahli do súkromia polievať vlastné záhradky, ktorým vraj hrozia útoky koalície, opozície, nahnevaných vedcov a učiteľov. A čo európske fondy? Bude teraz pre vedcov pomyselne „Danko“ alebo iba „Vratko“? Aj tu dáva múdry Dobšinský presnú odpoveď, akoby sám na fondy hľadel: „Hneď slzy všetkých oschli. A bolo všetkým dobre!“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Andrej Danko #Peter Plavčan
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Amore Alstromeria Color

Amore Alstromeria Color

37,99
Amore ruža cream

Amore ruža cream

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk