Štát a verejný sektor pod pláštikom dogmy, že štát je najhorší vlastník, postupne prichádza o verejné statky, ktoré mali slúžiť väčšine obyvateľstva. Celospoločenský majetok sa tak postupne presúva cez zmluvy týkajúce sa najmä zjavne predražených dodávok tovaru a služieb, nehorázne zmluvné pokuty pre prípadné odstúpenie od zjavne nevýhodných podmienok, predajom hlboko pod trhovú cenu a inými kreatívnymi trikmi do súkromných rúk.
Niekedy sa skrivodlivosti podarí zabrániť v poslednej chvíli zmenou legislatívy, inokedy sa predstavitelia štátu rozhodnú urýchlene podpísať kontroverzné mimosúdne dohody (prípad TIPOS), aby údajne zabránili ešte väčším škodám. Ku skutočnej zodpovednosti za zlyhanie alebo úmysel tých, čo zmluvy na prvý pohľad v rozpore so sedliackym rozumom podpísali, vedie veľmi dlhá cesta. Novely zákonov sa pripravujú horúcou ihlou iba ako reakcia na pokusy uchmatnúť z čoraz skromnejšieho štátno-verejného majetku, čo sa ešte dá.
Vymáhateľnosť práva sa v posledných rokoch na Slovensku postupne zlepšuje. Absurdné zákony v oblasti exekúcií, keď si exekútor mohol nárokovať 20 percent z vymáhanej namiesto vymoženej pohľadávky, čím ešte viac dochádzalo k finančnej ujme poškodených veriteľov, sú už našťastie minulosťou. Zvýšila sa trestnoprávna zodpovednosť manažérov spoločností aj samotných firiem a zjednodušil sa proces riešenia sporov na súdoch.
V prípade kauzy týkajúcej miliónovej odmeny advokáta v spore štátu s energetickou spoločnosťou ENEL sa ukazuje, že maslo na hlave majú viacerí aktéri, najmä však vtedajší manažéri štátom ovládanej firmy MH Manažment. Otázniky vzbudzuje predovšetkým rozhodnutie vybrať si právnika, ktorý ešte nedávno od Slovenského plynárenského priemyslu vymáhal pre akciovú spoločnosť DRAFT-OVA jednu z tzv. Duckého zmeniek spolu s príslušenstvom v celkovej hodnote 25,76 milióna eur. Táto česká firma vystupujúca v spore proti Slovenskej republike pritom v roku 2015 celý spor dohnala až na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý jej nárok na dovolanie v spore o zneužitú zmenku zamietol.
Preveriť si personálne pozadie protistrany a prípadný konflikt záujmov je pritom základným princípom obozretného podnikania. V prípade nominantov štátu zodpovedných za rozdeľovanie eurofondov na vedu alebo v prípade výberu advokáta, ktorý zastupoval v tieni anonymity ukrytých vlastníkov pochybných megalomanských zmeniek SPP podpísaných v roku 1998 krátko nato zavraždeným Jánom Duckým, ostávajú iba nezodpovedané otázky.
Kto nám v tejto krajine, ktorá je od roku 2004 členom Európskej únie, naozaj vládne a čo po nás z nej zostane pre naše deti?