Kapitalizmus ako krádež

Dnes sa bohatne tvrdou prácou – na vymyslení čo najkomplikovanejšej schémy, ako neplatiť dane. Z dokumentov Paradise papers vieme, že ich kráti aj britská kráľovná Alžbeta II.

15.11.2017 10:00
debata (3)

Na dôvažok jej portfólio obsahuje investície do firmy, ktorú žalovalo 250-tisíc zákazníkov a známa je tiež tým, že útočila na ľudí s mentálnymi poruchami. Podobné problémy s daňami má aj princ Charles, Bono z U2, Apple, Nike, jazdec formuly 1…

Aj spotrebitelia majú do istej miery na výber. Môžu si vybrať iné produkty alebo dať v ére internetu svojim obľúbeným značkám či celebritám jasne najavo, že masívne vyhýbanie sa plateniu daní nie je v poriadku. Ide o podvod a krádež.

Človeku príde až ľúto, že títo „chudáci“ z miliardového majetku musia zaplatiť zderskú DPH za jachtu či súkromné lietadlo. Tak ako my všetci ostatní, ktorí musíme platiť riadne daň z pridanej hodnoty za maslo a vajcia. Nie sme totiž takí bohatí, aby sme si mohli najať ostrieľanú právnickú kanceláriu, ktorá nájde spôsob, ako paragrafy obísť. Nevyrovnať si dane na Slovensku je trestný čin, ale nezaplatiť ich vo veľkom a uložiť peniaze napríklad na Mauríciu je v poriadku?

Únik kapitálu do daňových rajov v objeme približne 700 miliárd eur ročne je určite obrovský problém. Jeho výsledkom sú stále sa roztvárajúce nožnice medzi chudobnými a bohatými, nedostatok peňazí vo verejných rozpočtoch, škrtenie sociálnych výdavkov, zhoršujúce sa zdravotníctvo, nízke platy učiteľov atď. Pre chudobnejšie krajiny to býva problém zdrvujúci. No dá sa tomu postaviť.

Veľká Británia ovláda až devätnásť území označovaných ako daňové raje. Podobne to na európskom kontinente funguje v Holandsku či na Malte. Ide o podstatný dôvod navyše, aby sa pristúpilo k zjednocovaniu daní v EÚ.

Medzi jej členskými štátmi treba zaviesť zdieľanie informácií o zdanených príjmoch korporácií, ich povinnosť zverejňovať svoje zdanenie podľa každej krajiny, kde fungujú. Daň by sa mala vyrubiť v krajine, kde naozaj dochádza k ekonomickým aktivitám, a nie v štátoch, kde figurujú iba ako virtuálne schránkové firmy často bez toho, aby tam mali čo len jedného zamestnanca.

Treba prijať povinnosť zverejňovať reálnych majiteľov alebo tzv. stakeholderov v korporáciách, nie iba názov právnickej osoby. Medzinárodný únik dane by sa mal uznať za trestný čin, ktorý by riešili inštitúcie zaoberajúce sa ekonomickou kriminalitou. Znovuzavedením regulácie finančného veľkokapitálu by sa dosiahlo, že by nemohol voľne cestovať z krajiny do krajiny bez zdanenia a časového obmedzenia. Všetky riešenia by mali byť na stole, vrátane konfiškácie majetkov.

Je to i v záujme Slovenska. Ak chcú politici, političky, ale aj aktívni europoslanci, ktorí sú údajne pripravení vládnuť, riešiť reálne problémy, toto je jeden z nich. Osobitne v časoch, keď sa ulievajú zo štátnych rozpočtov stovky miliónov, lebo mnohé firmy a boháči neplatia dane.

Rozprávať iba o zvyšovaní daňových povinností pre malých živnostníkov či o nevyhnutnosti znižovať výdavky na sociálnu pomoc dokáže každý hlupák. Démonizovať chudobných vie každý slaboch, no postaviť sa mocným a bohatým vyžaduje politickú odvahu, plán a cieľavedomosť.

Aj spotrebitelia majú do istej miery na výber. Môžu si vybrať iné produkty alebo dať v ére internetu svojim obľúbeným značkám či celebritám jasne najavo, že masívne vyhýbanie sa plateniu daní nie je v poriadku. Ide o podvod a krádež.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #daňový raj #dane #platenie daní #Paradise Papers