Žiadne húkačky, žiadne limuzíny! Cez „Husákovo ticho“ – tak sa hovorilo tunelu pred budovou „úvé“, ktorý vraj dal postaviť socialistický prezident, aby súdruhov nerušil hluk pri práci – sa premávali aj ministri v zdedených šesťstotrinástkach rovnakou rýchlosťou ako plebs v škodovkách.
My cezpoľní poslanci sme bývali v robotníckej ubytovni na Opatove, po dvaja v jednej izbe. Ešteže nás podelili podľa politickej príslušnosti! Do práce sme chodili metrom, a ak sa rokovanie pretiahlo do noci, žiadne taxíky, ale pekne nočné spoje na odľahlé sídlisko v Južnom Meste.
S novými platovými pomermi prišli poslanci najsilnejších politických strán Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu. Spolu s predkladateľmi chodil do výborov aj poslanec Petr Uhl – aby im to kazil. Nesedel v base deväť rokov preto, aby sa teraz vyčlenil a polepšil si. Videlo sa mu, že sú dôležitejšie témy. Juj, ale išiel tým revolucionárom na nervy!
V druhom volebnom období sa v Slovenskej národnej rade prišlo na nápad, že sa platy poslancov budú pravidelne zvyšovať podľa nejakého vzorca, nech sa nemusia furt stresovať. Niektorí (najhlasnejšie Janko Ľupták) protestovali, a tak istá predstaviteľka za vládne hnutie prišla s nápadom: Ten, kto s návrhom nesúhlasí, sa môže platu vzdať. Ba chcela takú možnosť dať aj do zákona. Nech sa ukážu, farizeji jedni!
Pekne sa o svojich oficiálnych príjmoch vedia baviť aj súčasní europoslanci, ktorých na lepšie vyslalo krásnych 13 percent voličov. Sú predsa Európania ako ich kolegovia zo starých demokracií. To voľajako ťažšie chápu sestričky, čo chodia do Rakúska opatrovať starých ľudí. Ak máme rozhodovať o platoch iných, ľahko sa povie, nemáme na to. Ale sami sebe? Pred voľbou generálneho riaditeľa RTVS sa „na stole“ našli informácie, že táto verejnoprávna inštitúcia gazduje takpovediac pod stolom. Vtedajší šéf telerádia vraj tajne rozdeľoval kráľovské odmeny. Mesačné platy jeho schopných manažérov zaokrúhlené o odmeny mali desaťnásobne prevýšiť mzdy ich radových kolegov, ktorí sú odborne a praxou porovnateľní s kolegami v západnom zahraničí.
Napríklad radová dramaturgička z Rádia Devín s 28-ročnou praxou, dvoma vysokými školami a stážami v Paríži dostane na ruku 700 eur… Iste, môže odísť do Paríža, ale kto tu doma zostane, ak všetci odídeme? Poslanci a prezident?
Pokým budú ľudia, ktorí plat vlastne nepotrebujú a každý mesiac ho rozdávajú (a ešte sa tým chvália), a potom tí druhí, čo im je život ťažký ako týždeň pred výplatou, tak nás takáto téma vždy rozdelí. Nejde o výšku platu, ide o pocit (ne)spravodlivosti.