Dlhodobý trend znižovania úrokových sadzieb úverov na bývanie totiž spôsobil pokles zmysluplnosti tohto typu sporenia a podpory štátu ľuďom, ktorí si odkladajú peniaze na zlepšenie svojho bývania.
Stavebné sporenie však existuje aj v krajinách, kde sú úroky hypotekárnych úverov prinajmenšom také nízke ako u nás, pričom o zrušení štátnej prémie tam vôbec nik nehovorí. Predovšetkým nie v Nemecku, odkiaľ kedysi produkt stavebného sporenia k nám prišiel.
Dnes slovenským klientom ponúkajú na účtoch úročenie maximálne jedno percento, čo spolu so štátnou prémiou v ideálnom prípade predstavuje po šesťročnom sporiacom cykle zhodnotenie vkladov 2,67 percenta ročne. Ak by sa v predmetných kalkuláciách nezohľadnili poplatky za založenie zmluvy a vedenie účtu, bolo by to ešte nižšie.
Niekoľko miliónov eur, ktoré chce vláda usporiť vo verejných financiách zrušením štátnej prémie 66 eur ročne na jedného sporiteľa, je však iba malou kompenzáciou ušlých príjmov štátneho rozpočtu, ktoré sa týkajú daňových licencií dlhodobo stratových firiem. Mnohé z nich pritom slúžia najmä na daňovú optimalizáciu zisku schránkových firiem.
Opätovnou podporou podnikania miniatúrnych firiem, často bez jediného alebo iba s jedným zamestnancom, prídeme v štátnom rozpočte o 80 až 110 miliónov eur ročne. To sa s výdavkami vynaloženými na štátnu prémiu stavebného sporenia nedá ani porovnať.
Ak chce vláda naozaj šetriť na ľuďoch, ktorí si odložia na účet stavebného sporenia trebárs 50 či 100 eur mesačne, aby si z odložených úspor s pripočítanými úrokmi a štátnou prémiou neskôr po niekoľkých rokoch kúpili novú kuchynskú linku, opravili kúpeľňu alebo dali vymeniť podlahy, ide o šetrenie na nesprávnom mieste.
Obmedziť štátnu prémiu iba pre ľudí s príjmami nižšími ako 1 300 eur, alebo vylúčiť z nárokov na jej výplatu deti, či zrušiť priateľských sporiteľov, ktorí po fáze sporenia minú nasporené peniaze na iné ako stavebné účely, nemá logiku. Najmä pokiaľ ide o byrokraciu v podobe povinnosti predkladania potvrdení o ročnom príjme sporiteľa a motivácie ľudí, aby si odkladali finančné rezervy na dlhodobé investičné ciele.
Stavebné sporenie využívajú nielen rodičia na vytvorenie rezerv pre deti, ale aj domácnosti, ktoré žijú od výplaty k výplate, no prostredníctvom sporenia sa prinútia odkladať peniaze na plánovanú kúpu spotrebičov, nábytku alebo stavebné úpravy svojich príbytkov. Navrhované zmeny sú preto rovnako diletantské ako kedysi zrušenie odpočítateľnej položky tretieho dôchodkového piliera počas vlády Ivety Radičovej.
Pri úvahách o šetrení výdavkov na štátnu prémiu by bolo vhodnejšie namiesto komplikovanej selekcie nárokov na jej výplatu znížiť iba štátnu prémiu na polovicu dnešnej úrovne – zo 66 na 33 eur pre všetkých sporiteľov. Ich značná časť beztak na maximálnu štátnu prémiu vzhľadom na nízky objem ročných vkladov ani nedosiahne.