Dozerať a trestať

Z dlho ohlasovanej reformy eurozóny nakoniec veľa nebude. Riešenie jedného z najvážnejších problémov, dobudovanie bankovej únie, je politicky zablokované.

14.04.2018 16:00
debata (1)

Prečo je „banková únia“ taká dôležitá? Bez nej – konkrétne bez spoločných pravidiel pre bankový sektor, spoločného dohľadu nad ich dodržiavaním, spoločných pravidiel riešenia problémov a spoločných záruk – nebude mať menová únia jednotný bankový trh. A bez jednotného bankového trhu nebude stabilná menová únia.

Posledným, no kľúčovým, problémom ostáva spoločná garancia vkladov. Obyvatelia eurozóny musia vedieť, že bez ohľadu na to, či majú peniaze v španielskej, nemeckej či slovenskej banke, v prípade problémov banky o ne neprídu. V opačnom prípade hrozí, že pri prvých náznakoch bankových problémov v nejakej krajine začnú ľudia prevádzať úspory inde. A z náznakov problémov sa stane plná kríza.

Vyzerá to logicky. Spoločné garancie by neboli len poistkou proti prípadnej budúcej kríze, ale aj prevenciou. Ďalší dôkaz pre investorov, že euro je politicky nezvratné. No nemecká vláda (a niektoré ďalšie) to vníma inak: ako permanentnú schému subvencovania, v ktorej sa „zdravé nemecké banky“ budú skladať na vykupovanie problémových bánk z juhu kontinentu. Berlín preto už niekoľko rokov vytvorenie spoločného garančného fondu politicky blokuje.

Na nemecké výhrady však existujú technické riešenia. Európska centrálna banka v nedávno vydanej štúdii napríklad navrhuje, aby sa príspevky do garančného fondu odvíjali od rizikovosti banky a jej stability. Pri dobre nastavenom výpočte príspevkov nehrozí ani systematické subvencovanie jednej skupiny bánk inými. Paradoxne, riziko takéhoto subvencovania je podľa ECB vyššie pri tzv. zmiešanom systéme garancií, v ktorom sú problémy bánk riešené najprv z národných fondov, a až následne zo spoločného európskeho.

Racionálne argumenty však s najväčšou pravdepodobnosťou nezavážia. Keď budú európski lídri v júni rozhodovať o „reforme eurozóny“, vytvorenie spoločného fondu pre garanciu bankových vkladov pôjde bokom. Zamerajú sa na otázku premeny trvalého eurovalu na „Európsky menový fond“, a investičného fondu pre eurozónu.

V prvej otázke nejde len o zmenu názvu, ale aj pravidiel. Ak bude „Európsky menový fond“ fungovať ako jeho medzinárodný náprotivok Medzinárodný menový fond, podmienenie budúcich záchranných pôžičiek rozpočtovými škrtmi, privatizáciou, oslabovaním sociálnych služieb a podobne nebude vecou politických rokovaní, ale technickou podmienkou. Diskusie o reforme menovej únie dnes smerujú k Európe, v ktorej spolupráca nestojí na solidarite, vedomom budovaní spoločnej budúcnosti. Ale na zdanlivo neosobných pravidlách postavených na princípe „dozerania a trestania“.

Takéto smerovanie európskej integrácie však oslabuje súdržnosť medzi krajinami únie aj v ich vnútri. A vytvára ďalšie Le Penové, Wildersov, Kotlebov a im podobných…

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #euro #eurozóna #reforma