Mýty o mzdách

, 21.04.2018 09:00

Mainstreamoví politici reagujú na úspechy takzvaných populistov (dnes väčšinou nacionalisticko-konzervatívneho zafarbenia) dvoma základnými spôsobmi: preberaním ich agendy a nárekom nad nespravodlivosťou a hlúposťou pospolitého ľudu, ktorý nedokáže pochopiť nevyhnutné.

Počúvame tak, že za rastúcimi nerovnosťami v príjmoch a majetku možno stojí pomalý rast miezd a ich klesajúci podiel na pridanej hodnote, no ten je spôsobený „globalizáciou“ a „technologickými zmenami“. Nepáči sa vám, že skupina ľudí, ktorá má stále viac, je stále menšia? Sťažujte sa na „úrade pre neosobné sily vývoja“. Prípadne na lampárni. A nečudujte sa, keď vás označia za nepriateľa pokroku. Novodobého rozbíjača strojov.

Rastúce nerovnosti však nie sú dôsledkom „nevyhnutných procesov“ o nič viac, než prírodných zákonov či hnevu olympských bohov. Ekonómovia Özlem Onaran a Alexander Guschanski z Greenwichskej univerzity v nedávno zverejnenej štúdii na základe dát z krajín OECD a vybraných rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík ukazujú, že podiel miezd na pridanej hodnote (zjednodušene: rozdelenie vytvorenej hodnoty medzi „prácu“ a „kapitál“) závisí výrazne od vyjednávacej pozície pracovnej sily. Inak povedané, čím silnejšie sú odbory, pravidlá pre minimálnu mzdu a robustnejší sociálny štát, tým väčší podiel z vyrobenej hodnoty získavajú zamestnanci.

Naopak, technologické zmeny či koncentrácia firiem majú malý vplyv.

Čo to znamená pre politikov? Technologické inovácie prinášajú zmeny života i organizácie práce. Na ich zvládnutie, využitie potenciálu, je potrebné investovať do vzdelávania. To však nestačí. Ak má byť ekonomický rast sociálne férový, je potrebné pozrieť sa na pravidlá, ktoré riadia distribúciu a redistribúciu jeho výsledkov.

Globalizácia a technologické zmeny nevyhnutne neznamenajú rast nerovností v príjmoch a majetku. Onaran a Guschanski navrhujú niekoľko jednoduchých, a v zásade odskúšaných riešení. Prvým je posilnenie postavenia pracovnej sily efektívnou reguláciou pracovných trhov a odbormi. Nerovnosti obmedzí aj zvyšovanie minimálnej mzdy, zrušenie rozdielov v platoch mužov a žien a limity pre rozdiely medzi najvyššími a najnižšími platmi v rámci jednej firmy.

Rovnováhu medzi prácou a kapitálom pomôžu posilniť aj verejné investície, robustnejšie sociálne služby a sociálne zabezpečenie.

Na to je potrebné zmierniť dôsledky financializácie ekonomiky spravodlivejším zdaňovaním a takou reguláciou, ktorá bude viesť firmy k investíciám do výrobných kapacít, nie vyplácaniu dividend majiteľom. Popri efektívnejšom (a vyššom) zdanení výnosov z kapitálu by pomohlo posilnenie zastúpenia zamestnancov, prípadne širšej verejnosti, v riadiacich orgánoch firiem.

Mnoho z toho kedysi existovalo vo vyspelých ekonomikách na národnej úrovni. Tvrdenie, že sociálne spravodlivá hospodárska politika nie je v ére globalizácie a technologických zmien možná, je mýtom. Problémom nie sú nemenné prírodné zákony ani neprajní bohovia. Len chýbajúca politická vôľa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#globalizácia #mzdy #nerovnosť #populizmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk