Na budúci týždeň Európska komisia zverejní návrh rozpočtového rámca na roky 2021 – 2027. Konečné rozhodnutie bude výsledkom dlhých vyjednávaní, ale „štartovacia pozícia“ je dôležitá. Okrem iného preto, že EK v návrhu reflektuje aj prevládajúce politické nálady.
Dnes už je prakticky isté, že v budúcom rozpočtovom období bude menej peňazí na rozvoj zaostávajúcich regiónov, a pravdepodobne aj podporu poľnohospodárom. Keďže Slovensko čerpá európske peniaze najmä z týchto dvoch zdrojov, v rokoch 2021 – 2027 ich dostaneme s najväčšou pravdepodobnosťou menej. O to skôr, že sa do kritérií prerozdeľovania tzv. eurofondov zapletú aj „migračné tlaky“, ktorým čelia najmä krajiny na juhu únie.
Napriek tomu, že počas migračnej krízy premrhala naša vláda nekonštruktívnym prístupom zbytočne veľa politického kapitálu, zmeny v budúcom spoločnom rozpočte nie sú „trestom“, a už vôbec nie „pomstou“ Bruselu. Dôvodov je niekoľko.
Po prvé: obmedzené zdroje. Komisia navrhuje rozpočet na úrovni 1,1 – 1,2 % HDP EÚ. Europarlament žiada 1,3 %. Realita bude skôr okolo jedného percenta. Brexit vezme únii približne desatinu príjmov, a hoci viacero krajín súhlasí so zvýšením národných príspevkov, to ešte neznamená súhlas s výrazne vyšším rozpočtom. Len plátanie dier. Ak by sa aj EÚ dohodla na nejakej forme „európskej dane“, nebude to znamenať peniaze navyše, skôr nahradenie časti národných príspevkov.
Nová štruktúra rozpočtu odzrkadlí nové priority. Ochrana vonkajších hraníc, zvládanie migrácie, bezpečnosť či stabilita menovej únie sa netýkajú len niektorých krajín, ale celej únie. Z európskeho rozpočtu ich možno financovať v zásade dvoma spôsobmi: vytvorením novej rozpočtovej kapitoly (čo bude asi prípad stability eurozóny), alebo ich zaradením do niektorej z existujúcich kapitol – tak sa do politiky súdržnosti pravdepodobne dostane riešenie migračných tlakov.
To neznamená, že o nejaké peniaze „automaticky“ prichádzame. Môžeme sa plne podieľať na riešení európskych problémov spojených napríklad s migráciou, a čerpať na to prostriedky zo spoločného rozpočtu. Bolo by to však ťažko zlučiteľné s populistickým zneužívaním tejto témy aj takzvanými „štandardnými“ politikmi.
V rokovaniach o budúcom rozpočte by sme sa mali pripraviť aj na niektoré nepríjemné otázky. Európske peniaze mali slúžiť ako „dodatočný zdroj“ – extra investície, ktoré, popri národných zdrojoch, pomôžu dobehnúť ostatných v oblastiach, v ktorých zaostávame: od rozvoja dopravnej infraštruktúry cez ochranu životného prostredia až po vzdelávanie a vedu. Tieto zdroje sme však pričasto používali na sanáciu výdavkov, ktoré mal pokrývať štát. Ak k tomu pripočítame zlé plánovanie, zneužívanie zdrojov a korupciu, naša rokovacia pozícia je slabá.
Zníženie európskych investícií do politiky súdržnosti po roku 2021 tak predsa je v istom zmysle trestom: za príležitosti, ktoré sme trestuhodne premeškali.