My sme tu doma?

21.07.2018 12:00

Bolo to prakticky nevyhnutné. Posledný hvizd finálového zápasu MS vo futbale ešte ani nezaznel, a už sa sociálnymi sieťami šírili absurdné pochybnosti o tom, koľkí hráči víťazného družstva sú vlastne Francúzmi.

Bolo to prakticky nevyhnutné. Posledný hvizd finálového zápasu MS vo futbale ešte ani nezaznel, a už sa sociálnymi sieťami šírili absurdné pochybnosti o tom, koľkí hráči víťazného družstva sú vlastne Francúzmi.

Predpokladajme na chvíľu, že za šírením nezmyslov o tom, kto je „pravým“ Francúzom (Slovákom, Nemcom, Európanom…) nie je len zlosť, ignorancia či frustrácia. Predpokladajme, že si mnohí naozaj myslia, že tento typ rozlišovania medzi „my“ a „oni“ stojí na nejakom racionálnom základe. Že svoj rasizmus považujú za úprimnosť, ktorej sa odmietajú vzdať v mene akejsi politickej korektnosti.

Buďme na chvíľu optimisti. Predpokladajme, že tieto nezmysly dokáže časom vyvrátiť veda. Koniec koncov, dokázala to s inými kedysi populárnymi mýtmi – o plochej Zemi či stvorení sveta za šesť dní. Dobrým adeptom prostriedku osvietenia by mohla byť kniha špičkového genetika Davida Reicha – Kto sme a ako sme sa tam dostali. Žiaľ, zatiaľ v slovenskom ani českom preklade nevyšla.

Naše dejiny, v obdobiach pred vznikom písma, sme spoznávali najmä vďaka archeológii a paleontológii. No majú nového pomocníka – genetiku. Schopnosť získať zvyšky DNA z kostrových pozostatkov nám dáva možnosť porovnať ju s DNA súčasníkov. Výsledok napovie, ako ľudský rod vznikal, smery a rýchlosť jeho šírenia, aj o veľkých presunoch obyvateľstva, ktoré formovali súčasnú populáciu Zeme.

Knihou sa vinú dva kľúčové momenty. Prvým je migrácia. História človeka bola príbehom migrácií. Od šírenia prvých príslušníkov rodu Homo z Afriky pred 1,8 milióna rokov, cez rozšírenie moderného človeka pred asi 300-tisícmi rokmi podobnou trasou, až po novšie masové migrácie. Jednou z najväčších v európskej prehistórii bolo šírenie pastierskej kultúry označovanej ako Yamnaya, zo stepí západnej Ázie v treťom tisícročí pred naším letopočtom.

S migračnými vlnami sa spájalo miešanie obyvateľstva. V génoch nesieme pozostatky mnohých vrstiev „prišelcov“, ale aj iných príslušníkov rodu Homo. Podľa Reicha sa človek dnešného typu (Homo sapiens sapiens) krížil s inými poddruhmi a druhmi – neandertálcami, no i s pozostatkami starších migrácií, ktoré obývali Áziu.

O detailoch tohto príbehu sa vedú diskusie. Základné črty, odkrývané vedou, sa však javia jasne: dejiny človeka, od najhlbšej prehistórie, sú príbehom migrácie, neustáleho pohybu, v ktorom žiadna skupina ľudí nemôže tvrdiť, že má na ktorési územie „objektívne“ právo. Sú príbehom miešania populácií, vari dokonca druhov a poddruhov rodu Homo, ktorý falzifikuje nezmyslené predstavy o „rasovej čistote“. Sama idea „rasy“ je zastaraná.

Optimizmus z úvodu treba mierne revidovať. Vedecké poznanie samo osebe nie je zárukou automatického zániku predsudkov a mýtov. Ponúka však dobré argumenty, aby sme ideu „rasovej čistoty“ či „prirodzeného“ práva ľubovoľnej skupiny ľudí na nejaké územie zaradili do múzea kuriozít a nezmyslov, vedľa plochej zeme a Dia rozhadzujúceho blesky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rasizmus #MS 2018 vo futbale #genetika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Kytica Zimona 17

Kytica Zimona 17

40,99
Kytica pre pána červené ruže a hypericum

Kytica pre pána červené ruže a hypericum

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk