Do oficiálneho odchodu Veľkej Británie z EÚ ostáva necelých osem mesiacov. Za ten čas musí Londýn s Bruselom dohodnúť a ratifikovať zmluvu o podmienkach rozchodu. Tá by mala tiež naznačiť, ako budú vyzerať budúce európsko-britské vzťahy, po uplynutí zrejme dvojročného prechodného obdobia.
Theresa Mayová ponúkla svoju predstavu minulý mesiac v Bielej knihe. Je kompromisom medzi ekonomickou logikou previazanosti britského a európskeho trhu a politickou logikou brexitu. Británia chce ostať súčasťou jednotného trhu, no len pre tovary. Chce byť súčasťou spoločného colného priestoru, ale s možnosťou dohadovať samostatné obchodné dohody. A, samozrejme, chce zabrániť tomu, aby sa jedna časť jej územia – Severné Írsko – de facto ekonomicky odtrhla a ostala súčasťou únie.
Všetky tri veci sú pre EÚ problémom. Prvá implikuje rozdelenie štyroch slobôd tvoriacich jednotný trh. Druhé by znamenalo, že Brusel zverí výber časti európskych ciel krajine, ktorá nebude členom colnej únie. A pokiaľ ide o Severné Írsko, EÚ požaduje „krízové riešenie“, ktoré zabezpečí, že na Írskom ostrove nevznikne tvrdá hranica, ani ak sa nepodarí nájsť „inovatívne colné usporiadanie“ sľubované Londýnom. Tým by bol posun colnej hranice do Írskeho mora.
Pozície sú jasne nekompatibilné. Riešenie nie je možné bez zásadného ústupku jednej zo strán. A ten je, politicky, ťažko predstaviteľný. Navyše, ak by Mayová súhlasila s príliš „mäkkým“ brexitom, hrozí, že euroskeptickí poslanci zablokujú ratifikáciu dohody o odchode v britskom parlamente. V takom prípade by kráľovstvo odchádzalo z EÚ bez akejkoľvek dohody. A to je politická i ekonomická nočná mora pre obe strany.
V rokovaniach však nastáva pomalý obrat – nie úplne nečakaný. EÚ zmierňuje postoje. Zatiaľ síce trvá na princípoch, no ustupuje v otázke metódy. Podľa denníka Financial Times by únii stačila „predstieraná“ dohoda o budúcich vzťahoch. Akási všeobecná deklarácia, ktorá nateraz uspokojí každého, a ťažké rozhodnutia nechá na budúcnosť.
Dohoda o odchode by nehovorila nič o tom, či neskôr, po prechodnom období, Británia ostane súčasťou colnej únie, či bude nútená akceptovať celý jednotný trh, alebo si vyberie iba čerešničky, či ju s EÚ spojí obyčajná obchodná dohoda, alebo niečo s krajším názvom. Hovorila by len o ambíciách. A ambíciám sa medze nekladú… Navyše, dostatočne vágne formulácie si každý môže vysvetliť po svojom.
Zástancov tvrdého brexitu to neuspokojí. Ani tých, čo veria, že je stále možné udržať Britániu v EÚ. No na dosiahnutie dohody a najmä jej ratifikáciu by to malo stačiť.
Ťažké, politicky citlivé otázky si nás, samozrejme, počkajú. No s tými sa už bude trápiť iná Európska komisia. A pravdepodobne aj iná britská vláda.