Dnes, keď sa celý tretí svet a pestovatelia v USA a západnej Európe už niekoľko desaťročí proti monokultúrnemu poľnohospodárstvu udržiavanému postrekmi Roundupom búria a na verejnosť prenikajú nevyslyšané žaloby tisícok anonymných obetí otravou glyfosátmi, Európa otvára svoj trh geneticky modifikovanej sóji z USA. Posledný medializovaný je prípad 46-ročného školníka Dewayne Johnsona, ktorý firmu Monsanto žaloval za zničenie zdravia, keď bol nútený odstraňovať burinu herbicídom Roundup. Na súde v San Franciscu vysúdil 289 miliónov ako odškodné za rakovinu.
Kiežby sa všetky priame či nepriame obete „semien samovraždy“ z celého sveta obrátili na súdy s podobným úspechom ako Dewayne Johnson.
Firma Monsanto vznikla v roku 1901 v St. Louis v štáte Missouri, no nie vždy bola poľnohospodárskou firmou. Patrila medzi najväčšie chemické spoločnosti 20. storočia. Herbicídna zmes Agent Orange, aspartam, rastové hormóny, polychlórované bifenyly – PCB. Využívali sa najmä ako izolanty v elektrických transformátoroch a takmer pol storočia boli hlavnou pýchou firmy. Známe boli ako Arochlor v USA, Pyralen vo Francúzsku, Delor v Československu, Klofen v Nemecku, až kým ich na začiatku 80. rokov nezakázali.
V rokoch 1995 až 2005 spoločnosť Monsanto odkúpila okolo 50 semenárskych firiem na celom svete. Ide o semená sóje, kukurice, bavlny, obilia, ale aj strukoviny, paradajky, zemiaky alebo cirok. Monopolizácia plodín vedie k absolútnemu vymiznutiu všetkých druhov prirodzených semien rastlín. Výdobytky biotechnológie si nevie vynachváliť jedine Monsanto, osobitne v rozvojových krajinách. V Mexiku, Argentíne alebo v Indii.
V Indii dnes Monsanto kontroluje celý trh s bavlníkovými semenami. Ak si ich ľudia nemôžu dovoliť, musia ich kupovať na úver za vysoké splátky. Ak je úroda slabá, prepadnú sa do biedy. Pekelná špirála tak ničí mnohé dediny. Fyzička Vandana Šiva z Indie vedie ekonomickú nadáciu a sieť pestovateľov tradičných plodín s názvom Navdanja – Deväť semien.
Vandana Šiva už v prvej zelenej revolúcii v 60. rokoch, keď do Indie preniklo priemyselné poľnohospodárstvo, písala o tzv. „semenách samovraždy“. Dnes zásadne odsudzuje to, čo nazýva druhou zelenou revolúciou: teror spoločnosti Monsanto chránenej patentmi. V jeho dôsledku sa napríklad len v regióne Vidharba odohrá okolo šesťsto samovrážd ročne.
Kiežby sa všetky priame či nepriame obete „semien samovraždy“ z celého sveta obrátili na súdy s podobným úspechom ako Dewayne Johnson. Možno by potom aj politici našli odvahu definitívne zamietnuť monokultúrnu chorobu priemyselného poľnohospodárstva likvidujúcu zdravie, ekologickú rovnováhu, vodné zdroje, pôdu a v neposlednom rade sociálnu rovnováhu ľudských komunít.