Slovensko má s obmedzovaním dovozu svoje skúsenosti z roku 1993, keď sme dočasne zaviedli na importované tovary dovoznú prirážku vo výške 25 percent. Pretože sa vtedy novozavedená DPH počítala až zo základu ceny navýšeného o túto prirážku, viedlo to k predražovaniu dovozov aj bez devalvácie meny.
V USA dnes firmy môžu dostať výnimku oslobodenia od cla v prípade schválenia ich žiadosti, ktorá potvrdzuje, že tovar nie je možné v uspokojivej kvalite a množstve vyrobiť doma. Zároveň musia predložiť množstvo ďalších údajov. Ide napríklad o priemernú ročnú spotrebu, dodaciu lehotu, spôsob výroby a prepravy, ako aj analýzu zloženia produktov, pokiaľ ide o definovaných 24 chemických látok, balenie tovarov vrátane dĺžky, šírky a pod.
Desiatky ľudí na tamojšom ministerstve obchodu robia záťažové testy dovážaných i domácich produktov, aby sa mohli stanovené kritériá objektívne porovnať. Doteraz je počet povolených výnimiek výrazne menší ako počet zamietnutých žiadostí.
Obštrukcie americkej dovoznej administratívy v mnohom pripomínajú situáciu v krajinách trpiacich hospodárskou krízou, ktoré majú nedostatok konvertibilnej cudzej meny a sužuje ich vysoká nezamestnanosť a deficit verejných financií.
Za socializmu to bola v 80. rokoch napríklad Juhoslávia (SFRJ), kde dovozcovia museli predkladať úradom dôkazy, že importovaný tovar sa ani v jednej z federatívnych republík nevyrába. Kríza vyústila následne do situácie, keď každý zo štátov zadržiaval tvrdú menu z exportu a turistického ruchu len pre seba. Srbsko potom predávalo dopestovanú pšenicu za marky talianskym firmám, ktoré ju obratom predávali so svojou prirážkou v tej istej mene Slovinsku. Vrcholom ekonomickej vojny bolo prepájanie lokomotív vo vlakoch smerujúcich z jednej do druhej republiky, aby sa „šetrila“ nafta kupovaná za doláre.
Americké clá a štátne procedúry pri povoľovaní výnimiek dokazujú, že USA sú krajinou, ktorá vo svojom hospodárskom živote oprašuje staré móresy pochádzajúce z čias budovania socializmu v krajinách strednej a východnej Európy. Tie sa zakladali na plánovanej ekonomike s prevahou štátneho vlastníctva pri nedostatku voľne vymeniteľných cudzích mien za existencie železnej opony a monopolu štátnych firiem na dovoz tovarov zo zahraničia.
Z arzenálu starých praktík z obdobia naivného budovania beztriednej spoločnosti v Československu do roku 1989 môžeme americkej administratíve ponúknuť naše skúsenosti so zavedením devízových prísľubov Štátnej banky československej na predaj devízových prostriedkov pri súkromných cestách občanov do kapitalistickej cudziny a postupy pri vybavovaní vycestovacích doložiek potrebných na prekročenie štátnych hraníc do nesocialistických štátov orgánmi vtedajšej polície – Verejnej bezpečnosti.