Čítanie s porozumením

29.08.2018 12:00

Politici sa v minulosti nechávali často fotografovať s deťmi. Dieťa v náručí štátnika na volebnom plagáte symbolizovalo jeho starosť o budúcnosť krajiny a jej obyvateľov. Jeho záväzok. Nie nejakú príležitostnú koketériu, pobavenie pre tento deň, „selfie“ pred trdelníkom uchádzajúcim sa o zápis do knihy rekordov. Silný záväzok.

Dlhodobo trvajúcu zodpovednosť – potrebné sú roky zaisťovania podmienok, ochraňovania, opatrovania, starostlivosti a vytvárania príležitostí, kým z dieťaťa vyrastie občan, ktorý sa bude rovnako zodpovedne starať o blaho krajiny, jej obyvateľov a tých najmenších medzi nimi. Dnes sú fotografie politikov s deťmi v náručí skôr zriedkavé. Iste aj preto, že dnes rodičia vedia rázne odmietnuť takú ponuku. Ak majú obavy, tak len z toho, že by známi mohli pochybovať o ich úsudku.

O vyradení tejto symboliky však nerozhodla ani tak nechuť rodičov ako politický marketing. Vraj podobná názornosť nie je v plne gramotnej spoločnosti potrebná. Veď máme Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o hospodárskych, ekonomických a kultúrnych právach, Dohovor o právach dieťaťa a ďalšie právne záväzky starostlivosti o blaho detí a podmienky, v ktorých vyrastajú. Vyspelé systémy ochrany práv dieťaťa robia z držania dieťaťa v politikovom náručí vizuálny anachronizmus. ň

Sú tu však fakty o mizerných podmienkach, v ktorých je u nás časť detí nútená žiť. Deti žijú v bytovkách, v ktorých nefunguje kanalizácia, v chatrčiach stlčených z odpadových materiálov, v kontajneroch veľkých pár štvorcových metrov. V osadách s jediným zdrojom pitnej vody. Mnohé hladujú, lebo dávky pre najnúdznejších napriek rastu cien potravín zostávajú roky bez valorizácie.

Ak to viete, sotva sa ubránite dojmu, že chýbajúca schopnosť čítať s porozumením, ktorú opakovane potvrdzujú výskumy PISA u našich pätnásťročných, chýba starším ročníkom. Alebo začnete pochybovať, či pri preklade do slovenčiny nebolo niečo vynechané z dokumentov, ktoré majú mať prednosť pred Ústavou Slovenskej republiky. Ale nebolo.

Z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach nevypadol ani článok 11. Podľa neho „štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt“ a tiež „uznávajú aj právo každého na neustále zlepšovanie životných podmienok“. Ani z Dohovoru o právach dieťaťa sa nestratilo zdôrazňovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý má rozhodnúť pri zvažovaní viacerých záujmov či oprávnení. Nielen v rodinnom práve, ale aj v školstve, v bytovej politike, v rozdeľovaní rozpočtov…

Najchudobnejšie deti žijú na Slovensku v podmienkach, ktoré im ubližujú. Dalo by sa povedať, že im kolektívne podrážame nohy, no svojej zodpovednosti nerozumieme. Medzinárodné dohovory nám nepomohli porozumieť, že k týmto deťom máme záväzky. Zdá sa, že na to, aby sme pochopili, naliehavo potrebujeme názornosť. Že nám chýba práve tak, ako tým chudobným deťom, ktoré v škole nerozumejú jazyku vyučovania.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výskum PISA #Dohovor o právach dieťaťa #chudoba detí
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Rozeta

Rozeta

24,99
Sweet farebné alstromérie

Sweet farebné alstromérie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk