Dlhodobo trvajúcu zodpovednosť – potrebné sú roky zaisťovania podmienok, ochraňovania, opatrovania, starostlivosti a vytvárania príležitostí, kým z dieťaťa vyrastie občan, ktorý sa bude rovnako zodpovedne starať o blaho krajiny, jej obyvateľov a tých najmenších medzi nimi. Dnes sú fotografie politikov s deťmi v náručí skôr zriedkavé. Iste aj preto, že dnes rodičia vedia rázne odmietnuť takú ponuku. Ak majú obavy, tak len z toho, že by známi mohli pochybovať o ich úsudku.
O vyradení tejto symboliky však nerozhodla ani tak nechuť rodičov ako politický marketing. Vraj podobná názornosť nie je v plne gramotnej spoločnosti potrebná. Veď máme Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o hospodárskych, ekonomických a kultúrnych právach, Dohovor o právach dieťaťa a ďalšie právne záväzky starostlivosti o blaho detí a podmienky, v ktorých vyrastajú. Vyspelé systémy ochrany práv dieťaťa robia z držania dieťaťa v politikovom náručí vizuálny anachronizmus. ň
Sú tu však fakty o mizerných podmienkach, v ktorých je u nás časť detí nútená žiť. Deti žijú v bytovkách, v ktorých nefunguje kanalizácia, v chatrčiach stlčených z odpadových materiálov, v kontajneroch veľkých pár štvorcových metrov. V osadách s jediným zdrojom pitnej vody. Mnohé hladujú, lebo dávky pre najnúdznejších napriek rastu cien potravín zostávajú roky bez valorizácie.
Ak to viete, sotva sa ubránite dojmu, že chýbajúca schopnosť čítať s porozumením, ktorú opakovane potvrdzujú výskumy PISA u našich pätnásťročných, chýba starším ročníkom. Alebo začnete pochybovať, či pri preklade do slovenčiny nebolo niečo vynechané z dokumentov, ktoré majú mať prednosť pred Ústavou Slovenskej republiky. Ale nebolo.
Z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach nevypadol ani článok 11. Podľa neho „štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt“ a tiež „uznávajú aj právo každého na neustále zlepšovanie životných podmienok“. Ani z Dohovoru o právach dieťaťa sa nestratilo zdôrazňovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý má rozhodnúť pri zvažovaní viacerých záujmov či oprávnení. Nielen v rodinnom práve, ale aj v školstve, v bytovej politike, v rozdeľovaní rozpočtov…
Najchudobnejšie deti žijú na Slovensku v podmienkach, ktoré im ubližujú. Dalo by sa povedať, že im kolektívne podrážame nohy, no svojej zodpovednosti nerozumieme. Medzinárodné dohovory nám nepomohli porozumieť, že k týmto deťom máme záväzky. Zdá sa, že na to, aby sme pochopili, naliehavo potrebujeme názornosť. Že nám chýba práve tak, ako tým chudobným deťom, ktoré v škole nerozumejú jazyku vyučovania.