Sem patrí aj podstatná časť živnostníkov a ľudí v slobodnom povolaní, ktorí platili odvody z minimálnych vymeriavacích základov. Nehovoriac o ľuďoch, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní, pracovali načierno alebo svoje príjmy vykazovali pod hranicou povinnosti platiť uvedené odvody (aktuálne ide za rok 2017 o celkový dosiahnutý príjem 5 472 eur).
Nákup nových vojenských lietadiel v hodnote 1,6 mld. eur bude drahší ako celková hodnota 31,8 tony zlatých rezerv SR (1,07 mld. eur).
Odvody platené do Sociálnej poisťovne budú pod tlakom čoraz vyšších nákladov na opatrovateľskú službu. Príspevky z verejných financií výrazne zaostávajú za rastom nákladov na sociálnu starostlivosť. Úsporné opatrenia v oblasti zdravotníctva výrazne znižujú kapacity oddelení nemocníc, kde dlhodobo na pomoc odkázaní geriatrickí pacienti môžu byť umiestnení.
Rastúci dopyt po súkromných penziónoch spolu s rastom ich prevádzkových nákladov tlačí výrazne nahor aj ceny týchto služieb. V niektorých prípadoch sa šplhajú až na úroveň 65 eur na pacienta a deň, na čo nepostačuje ani švajčiarsky dôchodok. Počet z verejných zdrojov aspoň čiastočne dotovaných miest v takýchto zariadeniach je veľmi nízky. Mnoho ľudí na Slovensku si náklady musí uhrádzať vzhľadom na výšku penzie z vlastných zdrojov.
Doterajšie pomerne krátke skúsenosti z fungovania 2. a 3. piliera dokazujú, že spoliehať sa na rentu z nich nie je vôbec rozumné. Možností bezrizikového zhodnotenia peňazí nad úrovňou inflácie je veľmi málo a poplatky správcov sú najmä v 3. pilieri doplnkového dôchodkového sporenia veľmi vysoké. Z malých platov si ľudia dokážu odkladať povinne aj dobrovoľne veľmi málo.
Systém súkromného dobrovoľného sporenia na dôchodok by mal štát posilniť aspoň u ľudí s nižšími príjmami vo forme daňových úľav a oslobodením príspevkov zamestnávateľov od odvodov. Potrebné je aj zavedenie daňovo oslobodeného poistenia v nesebestačnosti predovšetkým u zamestnancov nad 45 rokov, ktorí nemajú deti. Najmä preto, že v budúcnosti môžu byť vyššou záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia. Otázne je, či priestor v tejto oblasti treba dať komerčným poisťovniam, alebo sa uspokojiť iba s úlohou štátu.
Slovensko to z pohľadu financovania verejných výdavkov na sociálnu a zdravotnú starostlivosť nebude mať v budúcich dvoch dekádach ľahké. Nielen z dôvodu starnutia obyvateľstva a nízkej pôrodnosti, ale aj z pohľadu plánovaných výdavkov na dobudovanie diaľničnej siete a financovania nákupu vojenskej vzdušnej techniky z USA. Na ilustráciu treba uviesť, že nákup nových vojenských lietadiel v hodnote 1,6 mld. eur bude drahší ako celková hodnota 31,8 tony zlatých rezerv SR (1,07 mld. eur).