Slovensko sa v najnovšej štúdii vypracovanej Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dlhodobo nachádza na najhorších priečkach porovnávaných štátov. Údaje v uvedenej analýze zohľadňujú kúpnu silu obyvateľstva danej krajiny. Nástupný plat slovenského učiteľa predstavuje približne 40 % priemeru platov učiteľov v OECD.
To isté platí aj v prípade, ak majú 15-ročnú prax. Oveľa lepšie sú na tom ich kolegovia v Slovinsku (81 %), ale aj v Turecku (84) či v Česku (56). Pritom v týchto údajoch ešte nie je započítané tohtoročné plánované zvýšenie platov v ČR o 15 percent. Na chvoste rebríčka hodnotených krajín sa nachádza aj Lotyšsko, kde sa začínajúci pedagógovia musia uspokojiť s nástupnými platmi dokonca iba na úrovni 28 percent priemeru OECD.
Slovenskí učitelia sa z dôvodu úsporných opatrení nemôžu tešiť ani z 13. a 14. platov. Zvyšovanie tabuľkových platov o desať percent v budúcom roku 2019 a o ďalších desať percent v roku 2020 nedokáže znížiť platový náskok, ktorí majú v porovnaní so Slovenskom uvedené krajiny.
Štát by mal zabezpečiť prostriedky na dofinancovanie školstva a zvýšenie mzdových stimulov na stabilizáciu pedagogických i nepedagogických pracovníkov, aby zamestnanie v školstve nebolo iba ich prechodnou a dočasnou pracovnou stanicou. To sa dá docieliť nielen zvyšovaním tabuľkových platov, ale aj tým, že sa zvýši objem a adresnosť príspevkov zamestnávateľov na doplnkové dôchodkové sporenie v závislosti od počtu odpracovaných rokov zamestnanca v školstve.
Riešením by bolo i zvýšenie objemu tzv. mäkkých úverov určených na financovanie bývania mladým učiteľom, obdobných pôžičkám, ktoré sa dnes poskytujú odchovancom detských domovov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Tieto úvery na kúpu alebo výstavbu nehnuteľnosti môžu mať maximálnu výšku 60-tisíc eur s pevnou úrokovou sadzbou jedno percento ročne so splatnosťou až 40 rokov.
Niektoré politické prúdy na Slovensku podporujú zvyšovanie čistých príjmov zamestnancov cez zvýšenie odpočítateľnej položky nezdaniteľného minima na daňovníka. Tu si však treba uvedomiť, že takýto scenár výrazne zvyšuje rozpočtovú dieru vo verejných financiách (dane z príjmu fyzických osôb), pričom jeho efekt v praxi je otázny.
Na druhej strane plánované povinné zavedenie rekreačných poukazov na podporu domáceho cestovného ruchu u zamestnávateľov nad 50 zamestnancov vrátane štátnej a verejnej správy veľké zníženie príjmov štátu predstavovať nebude. Najmä z dôvodu zvýšenia vyťaženosti rekreačných zariadení, a tým daňových príjmov. V tejto súvislosti lamentovanie podnikateľov o zhoršení podnikateľského prostredia a nákladov pritom vôbec nie je namieste.