Pravdepodobnosť, že Británia bude odchádzať z EÚ bez dohody, sa zvyšuje. Znamená to, že sa máme pripraviť na nevyhnutnú katastrofu? Nie nevyhnutne.
Dohodu medzi EÚ a Britániou o podmienkach odchodu blokuje jedna zásadná otázka a niekoľko detailov. Zásadným problémom je „írska poistka“: riešenie, ktoré má zabrániť tomu, aby medzi Írskom a Severným Írskom vyrástla tvrdá hranica.
Pre EÚ (a Írsko) nie je prijateľné riešenie, ktoré by neobsahovalo možnosť vytvorenia colnej hranice v Írskom mori. Teda faktické oddelenie Severného Írska od zvyšku Spojeného kráľovstva. Mayová to však odmieta. Takúto dohodu by pravdepodobne nedokázala pretlačiť cez vlastnú vládu, a mohol by ju odmietnuť parlament.
V posledných dňoch sa hovorí o možno kompromise: časovo obmedzenej „írskej poistke“. Zásadný problém to však nerieši, len posúva. Čo ak sa do jej vypršania nepodarí nájsť riešenie? Buď tvrdá hranica, alebo automatické predlžovanie platnosti poistky. Jedno je neprijateľné pre EÚ (Írsko), druhé pre Britániu.
Zdá sa, že s avizovaným „kompromisom“ to naozaj nie je také horúce. Plánované stretnutie zástupcov členských krajín presunuli zo štvrtka na piatok. Mimoriadny summit k brexitu, ktorý sa mal konať v novembri, možno nebude. Lídri EÚ by sa mohli stretnúť v polovici decembra. Alebo začiatkom budúceho roka…
Dostávame sa na nebezpečný terén. Čas na dohodnutie, podpísanie a ratifikáciu dohody o odchode (ktorá by zároveň ustanovila režim tzv. prechodného obdobia) sa kráti. Riziko odchodu Spojeného kráľovstva bez dohody rastie. Ak sa v najbližších týždňoch neudeje zásadný zvrat, členské krajiny – i Londýn – budú musieť seriózne zvážiť, či čas a energiu nemajú radšej investovať do prípravy na katastrofálny scenár: brexit bez dohody.
Z 29. na 30. marca sa Spojené kráľovstvo stane úplne cudzou „treťou krajinou“. Pravidlá upravujúce vzťahy medzi členmi únie prestanú platiť, nové existovať nebudú. Vzhľadom na prepojenosť brehov Lamanšského prielivu by následky – ekonomické, sociálne, politické i bezpečnostné – boli katastrofálne.
Aj v takomto katastrofickom scenári však možno najhorším katastrofám zabrániť. Namiesto hľadania celkovej, racionálnej, no politicky nepriechodnej dohody by sa v ostávajúcich týždňoch energia koncentrovala na množstvo čiastkových dohôd, upravujúcich výmenu tovarov, recipročné práva občanov, výmenu bezpečnostných informácií a pod.
Množstvo malých improvizácií a dočasných dohôd by bolo neprehľadné. No vždy lepšie ako situácia, v ktorej by boli európsko-britské vzťahy upravené slabšie ako povedzme vzťahy EÚ a Argentíny či Južnej Kórey.
Stále existuje možnosť, že sa v takto kúpenom čase zmení politické nastavenie v Londýne. Nová vláda, najmä ak vzíde z nových volieb, môže mať na budúcnosť Británie výrazne iný názor. Odchod z EÚ to nezvráti. No Londýn môže ostať súčasťou jednotného trhu či colnej únie. Prípadne po čase požiadať opäť o členstvo v EÚ. Čím menej trpkosti a hnevu brexit zanechá na oboch brehoch Lamanšského prielivu, tým bude šanca na návrat väčšia.<pe>