Outlety pôvodne vznikali ako centrálne predajné miesta poškodených tovarov a predovšetkým podnikových predajní sústreďujúcich staršie kolekcie textilných a športových výrobkov, vrátane dopredajov ich okrajových veľkostí.
Spotrebiteľské organizácie v EÚ často útočia na cenovú a najmä marketingovú politiku outletových obchodov založenú na uvádzaní pôvodných preškrtnutých premrštených cien tovarov, pod ktorými sú uvedené nové cenovky s oveľa nižšími cenami. V mnohých prípadoch sa pritom takýto tovar za pôvodnú cenu nikdy nepredával.
Nemecké združenia na ochranu spotrebiteľov upozorňujú na to, že nákup v outletoch nemusí byť taký výhodný, ako sa na prvý pohľad zdá. Dôvodom je predovšetkým široká ponuka odevných výrobkov, ktoré sa vyznačujú nekvalitným zošitím jednotlivých dielov či použitím látok, zipsov a nití podradnej kvality.
V regáloch outletov čaká na zákazníkov veľa tovarov, ktoré by v minulom režime pre zreteľné chyby skončili v predajniach partiového tovaru. V týchto v podmienkach štátneho maloobchodu sa predával tovar, na ktorý sa nevzťahovala pre zákazníkov možnosť uplatnenia reklamácií alebo výmeny za iný výrobok. Výnimku tvorili iba elektrospotrebiče s povrchovými, najmä dizajnovými chybami vzniknutými pri ich prevoze od výrobcu do skladov a obchodov, ktoré však nemali vplyv na ich funkčnosť. Na ne sa preto vzťahovala štandardná záručná lehota garantovaná výrobcom.
Predávať nekvalitný značkový tovar prinajlepšom druhej akosti a vopred na túto skutočnosť neupozorniť zákazníka nie je v trhovej ekonomike založenej na ponuke a dopyte seriózne. Pri nákupoch tovarov vo výpredajoch je lepšie uprednostniť predajné akcie klasických obchodov, ktoré ponúkajú výrobky prvotriednej akosti, a nie partiový tovar. Počas výpredajov sú pritom tiež ochotní posezónny tovar alebo staršie modely tovarov ponúkať za pomerne atraktívne ceny.
Európska legislatíva zaradila nafukovanie cenoviek pred zaradením do výpredajov medzi nekalé neprípustné obchodnícke taktiky, ktoré deformujú trhové podmienky a podnikateľské prostredie. Takéto spoločenské nešváry by sa mali preto častejšie trestať prinajmenšom pokutami. Prípadne by mohlo ísť až o trestnoprávne dôsledky, keďže ide z pohľadu spotrebiteľov o úmyselné uvedenie do omylu. Dokazovanie klamania spotrebiteľov však v podmienkach slovenskej legislatívy vôbec nie rýchle ani jednoduché.
Vidina plných parkovísk s množstvom zákazníkov vo výpredajových centrách v Rakúsku, Nemecku alebo Česku prinášajúcich atraktívne podnikateľské zisky sa stala pre investorov prvého outletového centra vo Voderadoch pri Trnave osudnou. Vyhlásenie bankrotu na jeho prevádzkovateľa na jeseň 2018 bolo už iba poslednou kvapkou v mori od začiatku otázneho projektu, za ktorým stáli aj viacerí naši kontroverzní podnikatelia.