Aj nálada sa tomu prispôsobuje. Demonštrácie na námestiach sú v podstate úprimné, domácnosti prekypujú hojnosťou a politici sa akosi menej vyhrážajú zlepšením životných podmienok alebo priamo predčasnými voľbami. Televízia neúnavne chrlí staré rozprávky, opakuje aj filmy či programy, na ktorých sa kedysi ešte dalo zasmiať.
K obveseleniu spoločnosti na sklonku roka prispela iba rozprávka O dvoch poškodených, ktorá vznikla na milej podtatranskej lúke. Je trochu postmoderná, lebo v nej Dobro zvíťazilo nad Dobrom. Trochu sa tým líši od Platónovej hierarchie ideí, v ktorej hneď vedľa idey Dobra sú iné idey – Pravda a Krása. Nejaké Dobro hneď vedľa iného Dobra by v nej bolo celkom nepochopiteľné. Ale pokrok sa nedá zastaviť.
Už v sedemnástom storočí anglický filozof a básnik Henry More dospel k presvedčeniu, že Dobrá sú rozličné a líšia sa kvalitou i trvaním. Z tohto objavu bezprostredne vyvodil zásadu, že urobiť Dobro dvom ľuďom je dvakrát lepšie, ako ho urobiť len jednému človeku.
V tom spočíva i čaro slovenskej postmodernej rozprávky, lebo v nej sa ani poškodené Dobro nemôže stať Zlom. Musí zostať Dobrom, najmä ak sa oprieme o hlboko premyslenú myšlienku svätého Augustína, že Zlo nemôže mať existenciu, lebo je iba nedostatok Dobra. A z toho vyplýva i povzbudivý koniec našej rozprávky. Podľa neho nebude vraj nijakému Dobru koniec, ale odteraz už iba Dobro s Dobrom budú chodiť spolu na kávu a susediť.
Navyše vraj sudca, ktorý tento nedostatok Dobra takmer sám spôsobil, odchádza do dôchodku. Napokon sa totiž ukázal tak trochu ako nehodný trockista, lebo chcel naše najvyššie Dobro vyviezť za hranice ako Lev Davidovič Trockij boľševickú revolúciu. Chcel, podľa všetkého, aby z neho aj iné národy mali primeraný osoh.
Ospravedlňujem sa čitateľovi, ak sa mu to zdá trochu zmätené, ale tak túto pozoruhodnú rozprávku v podstate vysvetľovala väčšina našich médií. Teda s malými výnimkami. Všetci sa vraj môžu iba tešiť na jej pokračovanie.
Určitým príznakom je, že sa v Bratislave na Dunaji akoby symbolicky odtrhol pontón s pohostinným zariadením na palube a odušu si sám plával do zahraničia. Krátko nato, ako vyhorela jedna kaviareň! Našťastie sa pontón podarilo zachytiť, a preto sa možno bez obáv nádejať, že urputnosť osláv na Slovensku už nenaruší nijaká podobná nepríjemná udalosť.
Preto, priatelia, naplňme naposledy v tomto roku špajze, vystreľme ohňostroje, buchnime šampanské a vo vrúcnom, silnom a hrejivom objatí ochráňme našich blízkych! Veď na tej druhej strane – teda v novom roku – nás čaká to najbolestnejšie a najkrajšie: Život.