Samotné OĽaNO totiž vyzýva k tomu, aby ich nedelili na kresťanov a liberálov, lebo v rámci hnutia to vôbec nie je dôležité. Spoznať sa to dá aj tak iba „zvonku“, prípadne keď už naozaj od nich niekto odíde a ocitne sa tak definitívne mimo štruktúr.
Vnútri hnutia vraj preto evidentne panuje akási priateľská, harmonická nanajvýš demokratická noc, v ktorej sú všetky mačky čierne. Kontúry osobností presvitajú iba na najvyšších postoch, teda u všetkých štyroch členov. Tí sú spätí mocnými mimopolitickými, nezriedka priam rodinnými zväzkami, vďaka čomu predstavujú samostatný stabilný prvok slovenskej politickej scény.
Teda je to podobný jav ako široko rozvetvená rodina Rougon-Macquartovcov, charakteristická pozoruhodnými odlišnými záujmami, v početných a hrubých románoch usilovného francúzskeho spisovateľa Émila Zolu.
Bližšie preniknúť k myšlienkovej hĺbke hnutia je obťažné skrz zvyčajnú spŕšku vulgárnych nadávok, ktorými jeho významní predstavitelia zasypávajú svoje politické okolie a verejný priestor.
Neslušné, aspoň podľa nich, sú však naopak, tie strany, médiá, osobnosti či inštancie, ktoré to takto nezasypávajú. No predsa občas čo-to vystúpi na povrch. Tak sme sa mohli zo slov poslankyne Veroniky Remišovej dozvedieť, že poslanci dostávajú rôzne ponuky, čo svedčí o kvalite ich práce.
Zaujímavá myšlienka, ale v podstate popiera akýkoľvek vzťah medzi kvalitou a labilitou takého poslanca. Oboje totiž môže vychádzať iba z neho samého a „na klube“ to nie je vidieť. Zrejme ide o šumy a špekulácie.
Určitá oscilácia medzi fundamentálnymi kresťanmi a tzv. umiernenými postavami OĽaNO je možná, lebo predseda Igor Matovič je v poslednom čase akýsi nesústredený. Z hniezda vplyvu jeho magickej osobnosti, vinou nepozornosti, uletela kandidátka na prezidenta Zuzana Čaputová. František Mikloško doň dokonca ani nikdy nevliezol a napokon v ňom zostal v posledných dňoch pomerne osirelý Robert Mistrík.
Odniesol si to šéf strany Smer Robert Fico, ktorého Matovič v hneve nad takouto zreteľnou nestálosťou nezávislých osobností stihol medzitým – akoby mimochodom – označiť za „neuveriteľného špinavca“. Smelé vyhlásenie OĽaNO opäť posmelilo a pozdvihlo mu preferencie na predchádzajúcu úroveň.
Fundamentalisti i liberáli, ktorí v hnutí zostali, tak majú aspoň dva týždne o čom premýšľať. Môžu sa tiež radovať nad jasnozrivosťou svojho lídra, lebo, aspoň ako sa Matovič vyjadril, namiesto fundamentalistov vstúpia do hnutia akísi pokojnejší „umiernení“.
Nové starosti tým OĽaNO odpadnú. Ako totiž pred časom povedal francúzsky humorista Michel Coluche: „Zo všetkých ľudí, ktorí nemajú čo povedať, sú najpokojnejší tí, čo mlčia.“