Napriek tomu sa Fidesz vždy mohol spoľahnúť, že pred najhorším ho ochráni podpora nemeckej CSU aj CDU. Najčastejším argumentom bolo: Orbán provokuje, no nakoniec hlasuje, ako má. A jeho hlasy sa EPP zišli.
Pohár však preteká. Bilbordová kampaň proti predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudeovi Junckerovi nebola, v očiach EPP, „len“ ďalším z Orbánových protieurópskych excesov. Bola útokom na vrcholného predstaviteľa európskych ľudovcov. Juncker bol v predchádzajúcich eurovoľbách „Spitzenkandidátom“ konzervatívcov a na čele komisie mal presadzovať (aj) ich volebný program. K tomu pripočítajme novú vlnu protieurópskej rétoriky a faktické vyhnanie Stredoeurópskej univerzity z Budapešti – vzdelávacej inštitúcie, ktorá mala symbolizovať transformáciu postkomunistickej strednej Európy na región slobody myslenia.
Špičky EPP by však aj to možno boli ochotné prejsť mlčaním či nič neznamenajúcim pohrozením. Lenže pre rastúci počet členských strán EPP je Orbán stále väčšou záťažou. Je argumentom, ktorý proti nim využívajú súperi v domácej politike: ak spolupracujete s Orbánom, spolupracujete s politickým, antieurópskym extrémom.
Výsledkom bola žiadosť 12 strán (neskôr sa k nej pridali aj Íri), aby sa EPP zaoberala vylúčením či pozastavením členstva Fideszu. Podporili ju konzervatívci z rôznych častí Európy: od Škandinávie po Stredomorie.
O vylúčení začína hovoriť aj Spitzenkandidát ľudovcov v eurovoľbách Manfred Weber. Doteraz bol opatrný – podpora Fideszu a maďarskej vlády sa mohla zísť, keď sa bude uchádzať o post šéfa EK. No v tejto situácii by mohlo byť bratanie sa s orbánovcami, naopak, príťažou.
Weber pochádza z bavorskej CSU, ktorá patrila medzi hlavných advokátov maďarského premiéra. Jej nový predseda Söder má však pre Orbánove provokácie menej pochopenia.
Dvadsiateho marca tak EPP možno urobí bezprecedentný krok: vylúči alebo pozastaví členstvo Fidezsu pre porušovanie základných princípov. Bezprecedentný, no už dávno potrebný. Orbánova politika nie je len nejakou provokáciou. Maďarský premiér tiež neverí, že sa mu podarí, ako vyhlasuje, posunúť EPP ku konzervatívnejším, viac nacionalistickým postojom.
V skutočnosti systematicky buduje režim postavený na prepletených záujmoch skorumpovaných politikov a oligarchov, maskovaný nacionalizmom a xenofóbiou. Buduje ho aj za peniaze z EÚ. A už niekoľko rokov to robí s podporou najsilnejšej európskej politickej skupiny.
Čo je horšie, Orbánov „úspech“ je inšpiráciou pre ďalších politikov v regióne. Imponuje im možnosť riadiť politiku ako rodinný biznis. Aj oni by radi ubili akúkoľvek kritiku lacnou xenofóbiou a nacionalizmom. Skutočnou hrozbou nového delenia EÚ nie sú nejaké snahy o vytvorenie „európskeho jadra“, ale orbanizácia strednej a východnej Európy.