Prezidentka Rakúskej pracovnej komory Renate Anderlová požaduje, aby bol na národnej úrovni v tejto alpskej krajine uzákonený nárok na šesťtýždňovú dovolenku pre všetkých zamestnancov. Doteraz také benefity prináležia iba ľuďom po odpracovaní aspoň 25 rokov.
V mnohých rakúskych a nemeckých firmách majú zamestnanci nárok až na 35 dní dovolenky. V Rakúsku pritom každý dostane pred nástupom na ňu automaticky vopred dovolenkový plat v plnej výške bežného platu vypočítaného z priemerného príjmu za posledných 13 týždňov. Tieto peniaze navyše podliehajú štedrým daňovo-odvodovým úľavám.
Slovensko v počte dní dovolenky s výnimkou školstva zaostáva v porovnaní s Rakúskom o jeden týždeň. Nárok na 30 pracovných dní plateného voľna majú u nás iba zamestnanci štátnej správy a vo firmách, ktoré si nadštandardnú výmeru dovolenky dohodli v kolektívnych zmluvách.
Zástupcovia zamestnávateľov sú presvedčení, že doterajší rozsah zákonného nároku na počet dní dovolenky je dostatočný. Prípadné pridávanie počtu dní dovolenky je podľa nich nadštandardom, ktorého dohodnutie prináleží výlučne odborom alebo zamestnaneckým radám, ak odbory vo firme nepôsobia.
Rokovania zástupcov zamestnancov s vedením spoločností ohľadom predĺženia počtu dní dovolenky sú pritom veľmi zložité, keďže firmám zvyšujú celkové náklady na pracovníkov. Najkomplikovanejšie rokovania v pracovných otázkach sú v súvislosti s nepretržitými a viaczmennými prevádzkami, kde zvyšujú náročnosť na organizáciu pracovných procesov.
V prípade montážnych pracovníkov sa tvrdé rokovania medzi odbormi a firmami vedú o každú minútu, o ktorú by mala byť dlhšia prestávka na oddych či obed. Kratšia prevádzka strojov a výrobných pásov logicky znižuje objem produkcie, produktivitu a zisky zamestnávateľa.
Množstvo činností, ktoré by mohli vykonávať zamestnanci, sa uskutočňujú prostredníctvom živností, keď sa pracovník stáva podnikateľom so všetkými výhodami i negatívami. Väčší príjem v čistom vyjadrení sa v zrkadlovom obraze následne premieta do nižšieho starobného alebo invalidného dôchodku. V mnohých profesiách však pracovníci veľmi na výber nemajú.
Produktivita práce v slovenskej ekonomike v minulom roku rástla a v roku 2019 sa bude zvyšovať pomalšie, ako predstavuje nárast miezd a platov. Náklady firiem zvyšujú najmä nové úpravy príplatkov za prácu v noci, cez sviatky a víkendy. Nová etapa valorizácie týchto povinných príplatkov ich čaká od 1. mája.
Zvýšené náklady na zamestnávanie pracovníkov v prípade pekárenského priemyslu mohli zbadať zákazníci v našich obchodoch už od januára, keď ceny mnohých výrobkov poskočili nezriedka aj o desiatky percent.
Tak ako vždy, každá minca má dve strany. To platí v prípade odmeňovania bez ohľadu na to, či ide o minimálnu mzdu, alebo o prácu na živnosť perfektne plateného špecialistu na informačné technológie.