Napríklad taký Boris Kollár. V reálnom živote otec s háremom s najmenej tradičnou rodinou na Slovensku, možno v celej Európe, a s pochybnou minulosťou, no v politike je vzorný kresťan bojujúci za tradičné kresťanské hodnoty. Alebo vatikánsky kardinál, ktorého vlani načapali na veľkej gaypárty, ktorú podľa všetkého sám tajne organizoval a ktorá sa konala v budove Kongregácie pre doktrínu viery!
Či naši kotlebovci, ktorí sa oháňajú vierou a národnými hodnotami, ale pre nich znamenajú skôr hodnoty nacistického režimu a nejakú formu eliminácie všetkých, ktorí nie sú bielymi heterosexuálnymi kresťanmi. Podaktorí z poslancov ĽS NS čelia trestnému stíhaniu za ublíženie na zdraví.
Aj v zahraničí silnejú hlasy bohatých a vplyvných, z ktorých sa stali novodobí konzervatívci, napríklad zvyšky európskej aristokracie. Princovia a vojvodkyne z Francúzska, Rakúska či Portugalska, keď si odskočia z jachty, na kongresoch „za rodinu“ s plnou vážnosťou hovoria o ochrane tradičných hodnôt. Následne financujú krajne pravicové strany.
Najviac to kričí u vplyvných žien, ktoré samy disponujú mocou, samostatnosťou a všetkými výdobytkami feminizmu, no ostatným budú vysvetľovať, že žena má tradičnú rolu a nemá čo rozhodovať o svojom tele.
Ide o starý lacný trik. Stačí krátky pohľad na prudérnu viktoriánsku dobu, keď bola vzorom kresťanská heterosexuálna rodina a asketický sexuálny život. Čoho bolo plné umenie toho obdobia? Nahých žien, radovánok a koľkokrát aj pekných mužov. Lebo čo platilo pre „spodinu“, nikdy neplatilo pre pánov.
Pre tých, ktorí majú moc, sa za obranou tzv. tradičných hodnôt skrýva zväčša zlý úmysel. Vytvárať hrozbu, strašiť ľudí a zmobilizovať ich v prípade tých, čo chcú mať moc a odvracať pozornosť od seba a svojich kamarátov v biznise, u tých, čo moc už majú.
Prečo mnohí bohatí, vo vlastnom živote úplne liberálni, rozvedení, žijúci bohémskym a slobodným štýlom, podporujú ultrapravicové strany a nenávistných fundamentalistických politikov? Pretože tí im nikdy nesiahnu na privilégiá, bohatstvo a nezvyšujú im dane. Vyše 190 miliárd eur z Európskej únie ročne končí v daňových rajoch, a nie v platoch sestričiek, učiteľov, požiarnikov alebo v investičných projektoch výstavby bytov pre rodiny.
Viacerí mimoriadne bohatnú na raketovom raste cien nehnuteľností, vďaka ktorému si väčšina mladých ľudí musí uvaliť na krk doživotnú hypotéku a iba v Bratislave žije viac než tritisíc ľudí bez domova. Samotná katolícka cirkev, najväčšia obrankyňa tradičných hodnôt, pritom vlastní približne tretinu slovenskej pôdy, tisícky budov a ďalšie majetky.
Posilnenie práv nejakej menšiny ani Istanbulský dohovor v skutočnosti nikoho neohrozujú. Boj proti nim sú len obyčajné, zbabelé zastieranie, vyrábanie nepriateľa tam, kde nie je, manipulácia s ľuďmi. Takmer vždy ide o úplne iné tradičné hodnoty. O vlastné funkcie, o znovuzvolenie, o moc a bohatstvo.