Konzervatívna strana rozdelená prinajmenšom na tri skupiny (odchod za akýchkoľvek podmienok, odchod s pozmenenou dohodou, odchod so súčasnou dohodou) definitívne zamenila hľadanie východiska na zápas o Mayovej nástupcu. Labouristi nemajú politické dôvody poskytovať vláde hlasy, ktoré nevie získať u vlastných poslancov.
Mayová by teoreticky mohla ustúpiť ich požiadavkám – napríklad pripustiť možnosť, že Spojené kráľovstvo ostane členom colnej únie – no čím viac ustúpi, tým viac stratí konzervatívne hlasy. Takže väčšinu zas len nezíska. Voľby, ktoré nik nechcel, sa tak pravdepodobne uskutočnia.
Ich výsledok na brexite ako takom veľa nezmení: britskí europoslanci ho nebudú mať možnosť priamo ovplyvniť. Môže však premiešať britskú stranícku scénu. Na rozdiel od národných volieb s väčšinovým hlasovaním, ktoré uprednostňuje veľké, etablované strany, v eurovoľbách sa hlasuje pomerne. Ľahšie tak uspejú malé strany, zbierajúce protestné hlasy.
Prieskumy naznačujú, že konzervatívcov čaká porážka. Voliči sklamaní neschopnosťou ich vlády zabezpečiť brexit sa môžu obrátiť k novej strane, ktorú zakladá Nigel Farage. Jej jediným programom je zavŕšenie odchodu. Za akýchkoľvek podmienok. Nie že by to mohli v europarlamente dokázať, pre protestné hlasy je to však sekundárne.
Nateraz v prieskumoch výrazne vedú labouristi. Ani tí si však nemôžu byť istí víťazstvom. V otázke brexitu je strana – poslanecký klub, členovia aj sympatizanti – rozdelená. Oficiálnou líniou labouristov je rešpektovanie výsledku referenda, no požiadavka zachovania čo najužších vzťahov s EÚ.
Jeremy Corbyn pred eurovoľbami túto pozíciu nezmení. Voliči, ktorí stále dúfajú v zastavenie odchodu z EÚ (druhým referendom či inak) sa tak môžu obrátiť k liberálnym demokratom alebo podporiť novú stranu Change UK, založenú odídencami od labouristov a konzervatívcov, ktorí s brexitom nesúhlasia. Ani oni nemôžu, z pôdy europarlamentu, zmeniť postoj britskej vlády či šéfa opozície. Ich volebný úspech by však bol politickým signálom a zvýšil by tlak na Labouristickú stranu, aby sa voči „konzervatívnemu brexitu“ jednoznačnejšie vyhranila.
Prípadne posilní vnútorné rozpory labouristov. Naplno prepukne latentný spor medzi corbynovským vedením, ktoré chce mať brexit konečne za sebou a zamerať sa na iné otázky, a silne prouerópskou časťou strany žiadajúcou opakované referendum. Štiepenie tradičných strán môže pokračovať.
V tejto chvíli by výsledok eurovolieb ovplyvnil brexit nepriamo. Ďalšia fragmentácia straníckej scény (či už vznikom nových strán, alebo posilňovaním ich frakcií) sťaží hľadanie podpory pre dohodu o odchode. A 31. októbra sa ocitneme v rovnakej situácii ako dnes. Rozdielom bude iba ďalších šesť premrhaných mesiacov.